„už dávno som nevidel toľko pokrytectva v jeho kritike, a to zo všetkých strán. No čo už, keď už nič iné vážne nie, na útok proti mne musí poslúžiť čokoľvek, aj keď je to Mirom Lajčákom absolútne odmietané,“ podotkol premiér. Slovensko podľa Fica prichádza rezignáciou Lajčáka o zdroj skúseností v diplomacii a zahraničnej politike.
Odchod Lajčáka z pozície poradcu premiéra žiadali pre jeho komunikáciu s Epsteinom predstavitelia opozície, ako aj koaličná SNS.
Americké ministerstvo spravodlivosti v piatok (30. 1.) oznámilo, že zverejňuje viac ako tri milióny nových strán spisov súvisiacich s prípadom sexuálneho delikventa Epsteina. V doteraz zverejnených spisoch sa objavili viaceré prominentné osobnosti verejného života vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa, amerického exprezidenta Billa Clintona či bývalého ministra zahraničných vecí SR Lajčáka. Jeho meno figuruje aj v nových dokumentoch, v ktorých sa spomínajú mladé dievčatá i možnosť komunikácie Fica s ultrapravicovým americkým politikom Steveom Bannonom.
Americký finančník Epstein spáchal samovraždu v roku 2019 vo väzení v New Yorku. Podľa vyšetrovania vybudoval nelegálnu sieť, v rámci ktorej zabezpečoval majetným ľuďom neplnoleté dievčatá.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
Rezignácia Miroslava Lajčáka má dvojakú logiku. Jedna logika (ktorá sa ale neuplatnila) je logika základnej slušnosti. Miroslav Lajčák, ktorého predátor a pedofil Epstein oslovoval v správach Miro, ponúkal mu dievčatá, a od ktorého „Miro“ tie dievčatá aj aktívne žiadal, mal odstúpiť už dávno, ak by bol logiku základnej slušnosti dodržal. Už keď sa prednedávnom prevalili jeho fotografie a prvá várka správ s Epsteinom, odrážalo to viac ako bežné diplomatické kontakty. Lenže, samozrejme, logika základnej slušnosti sa neuplatnila, lebo tam základnej slušnosti niet. Lebo Miroslav Lajčák je chránenec Roberta Fica, a pre Roberta Fica je (bol) aj medzinárodne potrebný. To, čo Robert Fico napísal, že s jeho odchodom strácame, stráca najmä sám premiér: Miroslav Lajčák bol v globálnych kruhoch jedným z posledných ľudí tejto koalície, a konkrétne Smeru, ktorí mohli byť na veľkých fórach (ako Davos) akceptovaní a dalo sa od nich čakať, že niečo pre túto koalíciu a konkrétne pre Smer vyjednajú. Lajčákov odchod je teda pre Smer ranou, odpojením sa od posledných dobrých príležitostí. Zároveň sa premiér môže obávať vlastnej vydierateľnosti, lebo ktovie, čo sa ešte ukáže na samotného Roberta Fica. Nezabudnime, že už teraz je premiérovo meno spomenuté v správach medzi „Mirom“ a Epsteinom v extra nelichotivej súvislosti: že Fico, keď stratil vládne kormidlo, hľadal „novú agendu“ a bol ochotný „hrať hru“ Steva Bannona. To je hrozná vec, ktorá v sexuálnych tónoch konverzácií Lajčáka a Epsteina akosi zanikla, ale nemala by.
A teraz k tej druhej logike: logike nutnosti, ktorá sa na rozdiel od slušnosti uplatnila. Miroslav Lajčák rezignoval z nutnosti, akokoľvek možno dúfal, že aféru „predýcha“ a časom sa na ňu zabudne. Lenže sexuálne škandály majú vždy viac pozornosti než škandály ekonomické (ako haciendy, DPH či záchranky). Na sexuálne škandály sa upiera vždy viac očí. A teda Miroslav Lajčák je pre túto koalíciu väčším reputačným bremenom ako celý kŕdeľ haciendistov a trafikantov. Preto musí odísť, toto je logika nutnosti.
Je dobre, že Miroslav Lajčák odchádza. Ale nemal by odísť tak naozaj – nemal by zmiznúť do zabudnutia ani on, ani jeho skutky, ale hlavne ani jeho pevné prepojenie so Smerom a Robertom Ficom osobne.