generálny prokurátor Maroš Žilinka poukázal na škodlivosť prijatých zmien Trestného zákona.
Novelu Trestného zákona prijala NR SR v skrátenom legislatívnom konaní. Za drobnú krádež sa do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Pribudli aj nové skutkové podstaty trestných činov. Takisto sa mení aj Trestný poriadok. Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. Zaviedlo sa preto pravidlo bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikázalo súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
Aká je motivácia generálneho prokurátora, ktorý v poslednom období opakovane kritizuje novelu Trestného zákona? Je niekoľko možností. Podčiarkujeme, všetky sú hypotetické, niektoré viac ako iné.
Prvá možnosť, v generálnom prokurátorovi sa ozvalo svedomie. Platí síce, že svedomie sa môže ozvať kedykoľvek a kdekoľvek, ale svedomie sa môže ozvať len tam, kde je. Toľko k tejto možnosti, ale dobre, nedá sa vylúčiť úplne (len na 99 percent).
Druhá možnosť, generálny prokurátor je vystavený tlaku väčšiemu ako tlak súčasnej koalície, pretože existujú nejaké výpovede kajúcnikov, ktoré by mohli prospieť buď jemu osobne alebo nejakým iným osobám, a ktoré – čo hrozí pri nepriateľskej interpretácii novely Trestného zákona – by po uplatnení tejto novely prestali mať tú závažnosť, ktorú v dnešnom právnom stave majú. Zaujímavá možnosť, ktorú treba mať na pamäti. Vývoj ukáže.
Tretia možnosť, generálny prokurátor vysiela signály opozícii, že za istých okolností je schopný byť jej prospešný. Isteže by taká prospešnosť nebola zadarmo a napokon môže súvisieť aj s druhou hypotetickou možnosťou, pretože generálny prokurátor raz možno – hypoteticky – bude potrebovať pomoc so stíhaním (nie takým, ktoré povedie, ale takým, ktorému bude vystavený). Tiež zaujímavá možnosť, aj tu vývoj ukáže.
Štvrtá možnosť, je tu ďalší príbeh typu „teraz fungujme ako vzájomní nepriatelia, časom sa to zúročí“. Podobný ako príbeh Petra Pellegriniho a strany Hlas, kde sa zo vzájomnej zášti Roberta Fica a súčasného prezidenta napokon hladko stala opäť spolupráca.
Všetky vyššie uvedené možnosti sú síce špekulatívne a hypotetické, ale každá jedna z nich poukazuje na jednu úplne pevnú pravdu: koalícia slabne. To však nie je dôvod na oslavné tance, ale na čoraz väčšiu ostražitosť, aby sme nesadli na lep falošným priateľom – napríklad keď chvíľu kritizujú Trestný zákon. Netreba im tlieskať. Treba ich vedieť čítať.