Ahoj priatelia,
minulý týždeň sme na našom námestí ako i na námestiach iných slovenských miest kričali „Dosť bolo Fica“ a na jeho adresu sme volali „Odstúpiť!“. Týmito slovami som začínal v marci 2018 svoj príhovor k zhromaždeným občanom a občiankam 100 metrov odtiaľto, na BB námestí, na druhom veľkom zhromaždení po vražde Jána a Martiny. Minulý i tento týždeň sa na slovenských námestiach ozývali rovnaké pokriky nasrdeného davu. Nie je to akési zvláštne nereálne deja vu, ale žiaľ, opätovná realita. Tejto krajine znovu vládne Fico, Danko a Pellegrini, hoci mnohí z nás si to po demisii Ficovej vlády, ktorá prišla len jeden deň pred zmieňovaným zhromaždením v marci 18 nepripúšťali ani v najhoršom sne. A oni nám nielen vládnu, ale s nebývalou aroganciou a bez akýchkoľvek škrupúľ sa snažia o kompletnú deštrukciu právneho štátu na Slovensku. Robia to kvôli tomu, aby chránili seba, svojich kumpánov pred spravodlivosťou, pred tým, aby boli ich trestné činy a mafiánske praktiky podľa platných zákonov potrestané. O tom ale nemusím podrobne hovoriť, to zrejme všetci z Vás, ktorí ste sem prišli, viete.
V tejto súvislosti sa často hovorí o tom, že táto vládnuca partia, ktorá už v minulosti odovzdala štát do rúk organizovaného zločinu, sa znovu pokúša o únos štátu. Ale my sme tu práve preto, aby sme tomu zabránili, pretože ak tá časť spoločnosti, ktorá tento únos nechce dopustiť – a ja verím, že je to jej väčšina, aj keď väčšinou mĺkva a rezignovaná – nebude ticho, bude sa aktivizovať a veľmi jasne, hlasno a verejne dá najavo svoj nesúhlas, tak sa im ten únos nemôže podariť.
O únose štátu hovoríme práve preto, že tu nejde o nejaký politický súboj dvoch legitímnych spoločenských koncepcií – jednej koaličnej a druhej opozičnej, len rôzne ideologicky podfarbených. O toto tu vôbec nejde. Keď si totiž položíme otázku, čo je základnou úlohou demokratického štátu, tak touto úlohou je zabezpečenie spravodlivosti, dodržiavanie a rovnosť zákonov pre všetkých, zabezpečenie a ochrana detí, slabších, ohrozených. Ale súčasná vládna moc sa úplne nezakryte a bezostyšne domáha len ochrany svojich ľudí – a to ochrany pred spravodlivosťou úzkej skupiny tých, ktorí už v minulosti svoju moc zneužili na osobné obohacovanie, korumpovanie, podriadenie si polície, generálnej prokuratúry, súdnictva svojim kriminálnym cieľom. V ich ponímaní teda štát a politická moc neslúži na rozvoj krajiny a ochranu jej občanov, ich cieľom je zmocniť sa štátu, aby slúžil výhradne im a ich nízkym záujmom. Toto je únos štátu.
Aký príklad do života si v takto deformovanej spoločnosti môžu zobrať deti a mladí ľudia? Keď vidia, že tí, ktorí korumpujú, kradnú, klamú, zneužívajú moc, sú naďalej úspešní? Keď naša politická „elita“ používa vyjadrovacie prostriedky pohostinstiev 4. cenovej skupiny pred záverečnou? Keď sú ľudia vládnou mocou vyhadzovaní z práce za to, že si čestne a svedomite vykonávajú svoje pracovné povinnosti, keď sú šikanovaní, odstavení, verejne zadržiavaní na ceste do práce pod vymyslenou zámienkou, všemožne zastrašovaní?
Dnešné školopovinné deti už nevedia, že pôvodný význam slova minister je služobník, ten, kto slúži ostatným. Pretože dnešní ministri, dnešní mocní sa starajú sa len sami o seba, neslúžia krajine, tá je pre nich len korisťou, na ktorú sa bezostyšne vrhajú, aby ju vydrancovali a rozkradli – svedčí o tom ich prístup k prírode, ku kultúre, k dejinám, k hodnotám ľudskosti a spolunažívania.
Ako má dnešná mládež vedieť, aký je pravý význam slov, keď o národnej hrdosti rečnia tí, ktorí vedome rozkrádajú túto krajinu, ktorí chcú ničiť jej prírodu, rušiť a devastovať národné parky, ktorí vháňajú Slovensko do pazúrov ruského medveďa a vystavujú Slovensko tomu, aby sa stalo ruskou guberniou?
Túto krajinu ničia, túto krajinu devastujú – fyzicky, keď kradnú jej zdroje , hodnotovo, keď sa spreneverujú demokracii, právnemu štátu, ľudským právam i duchovne – keď ničia dôveru medzi ľuďmi, solidaritu so slabšími, zasievajú v ľuďoch nenávisť a strach – lebo ľudia naplnení nenávisťou a strachom sa dajú veľmi dobre ovládať.
Sme tu, pretože chceme žiť v peknej krajine, na ktorú môžeme byť hrdí, v krajine, kde platí spravodlivosť, pravidlá a zákony pre všetkých a kde sú tí, ktorí zákony porušujú, braní na zodpovednosť. Sme tu, pretože vieme, že len ak budú naše protesty dôrazné, početné a ak v nich vytrváme, môžeme zabrániť tomu, čo nám sľubujú Fico, Danko, Pellegrini a tuti quanti. Môžeme to zmeniť práve preto, že aj oni intuitívne vedia, že pevná a súdržná občianska spoločnosť je silnejšia, ako sú oni, aj keď si dočasne podriadia inštitúcie štátu.
Skončím výstižným citátom jednej účastníčky tohotýždňového protestu, ktorá redaktorke jedného z denníkov pri vysvetľovaní, prečo prišla na námestie, povedala: „Občiansky aktivizmus je pre nás najväčšia forma národného cítenia, zodpovednosti a patriotizmu“. Ak si tento postoj osvojíme zvíťazíme.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.