neverili tomu ani domáci mocipáni, tí o tom konieckoncov vedeli svoje; veď s nami ani nechodili nakupovať do tých istých obchodov. Ba aj tým, ktorí tomu ešte stále verili, liezlo na nervy to neustále odsúvanie svetlých zajtrajškov do neistej budúcnosti.

A vôbec, stačí zaloviť v pamäti a – ak to ešte ide – rozpomenúť sa na všetky tie vtipy o kvalite ruských výrobkov a techniky, o ruskej mierovej politike, ruskej životnej úrovni, aj o tom, že priateľov si vyberáme, ale za bratov nemôžeme.

Sovietsky recept na šťastie medzičasom skrachoval. Láska k Rusku už pre nás nie je povinnosť, je to voľba. A ajhľa, zrazu to funguje!