niežeby sa nám nepodarili aj dobré veci. A nebolo ich ani tak málo. Dodnes však cítim také zvláštne chvenie, keď sa z nábrežia Vltavy dívam na Pražský hrad a vnímam s nostalgiou jeho nádhernú siluetu. Už nie je môj. Je ich.
Nie, našim susedom nezávidím ani ten hrad, ani lepšie platy, ani lepšie nemocnice, ani viac diaľnic a dokonca im doprajem aj športové víťazstvá. Je toho mnoho, v čom sú lepší, to si treba priznať. Už ich nedobiehame. Naopak, už sa nám vzďaľujú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.