iste, existujú krajiny s viac alebo menej odolnou demokratickou konštitúciou, a teda demokracie s väčšou alebo menšou šancou prežiť nápor krízových situácií a diverzných aktivít. V tejto súvislosti nad Slovenskou demokraciou momentálne visí otáznik. Vlastne je tu už dlhšie, bol však zväčša ignorovaný alebo aj hnevlivo popieraný: s nemalým prispením nemalého počtu užitočných idiotov. Až kým sme nedospeli do nášho súčasného (pardon za to slovo) „neštandardného“ stavu.
Opísať tento stav teda znamená opakovať sa. Toto opakovanie je však nevyhnutné. Nachádzame sa pred rozhodnutím s dlhodobými a vysoko závažnými dôsledkami. Je to rozhodnutie o tom, na ktorej strany novej železnej opony sa ocitneme. A náš pohyb smerom k osudovému okamihu sa zrýchľuje.
Vlastne sa rozhoduje už teraz a práve teraz, aj v našej domácej každodennej politike, ktorej podrobnosti si však odložím na inokedy. Nech už je totiž slovenská spoločnosť akokoľvek vnútorne rozdelená, Slovensko sa zároveň ako celok ocitá na priesečníku siločiar rozdeleného a nebezpečného sveta. Máme spoločnú hranicu so štátom, ktorý čelí ozbrojenej agresii; a akokoľvek nesmieme podceňovať závažnosť tejto skutočnosti, je to zároveň len jeden zo symptómov podstaty širšieho diania, ktorého sme účastní, či sa nám to páči alebo nie.
na čo čakáme?
Prvý problém, ktorý vystupuje v porovnaní s „klasickou“ érou predchádzajúcej studenej vojny, spočíva v nejasnosti línií tej dnešnej. Svet je oveľa viac, hlbšie a zložitejšie prepojený množstvom kanálov – informačných, populačno-migračných, technologických, kultúrnych, ekonomických atď. Sú tu, samozrejme, ešte stále národy, štáty a veľmoci. Ich rola je však menej jasne vymedzená. Nahrádza ju rastúce množstvo rozptýlených a zároveň organizovaných nositeľov zištných záujmov, niekedy disponujúcich vlastnými ozbrojenými silami alebo schopných si takéto sily najať. Hranice štátov sú relativizované a priepustnejšie, ich teritoriálna zvrchovanosť aj identita sa spochybňuje. Tým sa relativizujú aj hranice medzi vnútornou a zahraničnou politikou. Z toho všetkého vyplývajú aj nové druhy bezpečnostných problémov, nové zdroje medzinárodnej nestability a – to treba zdôrazniť najmä pre demokracie – nové zdroje vnútornej nejednoty, napätí a konfliktov, aj pochybností o sebe samých. V tomto zmätku sa treba čo najskôr zorientovať – vo vlastnom záujme.
„,Západ‘ nie je geografický, ale inštitucionálny pojem a priestor.“
Aj začiatok predchádzajúcej studenej vojny bol poznačený tápaním západných politikov, a nejaký čas trvalo, než nový konflikt presiakol do verejného vedomia – dokonca aj tých, ktorí na Západe zvykli sympatizovať s komunistickou kauzou. Takouto kľúčovou udalosťou, ktorá si vynútila pozornosť aj u tých, ktorým nestačili Kennanove a Churchillove výzvy v roku 1946 (aj mnohé ďalšie predchádzajúce udalosti), bola vojna v Kórei v rokoch 1950 – 1953. Tento konflikt skončil príznačne na tej istej rovnobežke, kde začal: rozdelením polostrova, ktoré trvá dodnes, ako jedno z ohnísk možnej svetovej krízy. Niektoré vojny pretrvávajú vo svojich následkoch naozaj dlho. Je znepokojivou otázkou, čo má na naše spoločné prebudenie postačiť dnes: vojna Ruska proti Ukrajine? Alebo (bohchráň!) prípadná invázia Číny na Taiwan?
Tým, u ktorých výraz „studená vojna“ budí hrôzu, by som však rád pripomenul, že to bolo v podstate šťastné riešenie. Bola to alternatíva voči „horúcej“ tretej svetovej vojne s nasadením nukleárnych zbraní. Iste, udialo sa mnoho zlého. Boli tu početné zástupné a špinavé vojny v rôznych častiach tretieho sveta. Aj demokracie sa museli uchyľovať k spojenectvám s lokálnymi darebákmi; mýlili sa, páchali prechmaty, morálne zlyhávali. A konečne, je tu aj smutný príbeh ľudí a národov, ktorí sa po druhej svetovej vojne ocitli pod vládou komunistických mocností. Ale západný model zvíťazil bez priamej a globálnej ozbrojenej konfrontácie, predišiel nukleárnej katastrofe a dokázal svoju prednosť pred totalitným zriadením. Dokázal, že je lepší. Aspoň v prvom kole. Ako dopadne toto ďalšie, to je otvorená otázka. Už preto, že ani ten lepší nemusí zvíťaziť len preto, že je lepší.
„Západ“ nie je geografický, ale inštitucionálny pojem a priestor. A tento priestor, ktorého súčasťou sme doposiaľ aj my, potrebuje niečo, čo sa od istého času zvyklo označovať ako „grand strategy“ – veľkú, súhrnnú doktrínu spoločného dlhodobého postupu, ktorá, napriek istým chvályhodným snahám, doposiaľ nebola predložená ani všeobecne akceptovaná v jasnej podobe.
bude ako nebolo?
Zastupiteľská demokracia – so svojimi slobodami, právami a príležitosťami pre ľudskú sebarealizáciu v najrôznejších oblastiach – má svoje globálne alternatívy. Sú horšie, ba aj radikálne zlé, môžeme ich právom pokladať za falošné, ale sú tu, a ich vedúci predstavitelia sa voči demokratickému modelu vedome vymedzujú. A pritvrdzujú, dovnútra aj navonok.
Samozrejme, že vonkajšie hrozby a tlaky sa premietajú do domácich konfliktov vo vnútri demokracií. Tie nepochybne majú aj bez toho čo riešiť, vrátane vlastných samovražedných sklonov. Na rozdiel od totalitných režimov však priznávajú vlastnú nedokonalosť a prijímajú ju ako výzvu. Na rozdiel od krajín, kde rozhodujú mocenské kliky, disponujú demokracie pevnými zastupiteľskými inštitúciami, ktoré existujú nezávisle na fyzických osobách, ktoré ich v tom-ktorom volebnom či inak vymedzenom období obsadzujú. Tieto inštitúcie umožňujú vonkajšiu a vnútornú kontrolu moci. Umožňujú prekonávať krízy, pokojne, priebežne a účinne riešiť skutočné problémy, ba dokonca ich správne rozpoznávať. Ak na tento inštitucionálny rámec demokracie rezignujú, prichádzajú o svoju podstatu, a ich ohrozenie sa stane naozaj radikálnym. A ešte niečo: nemôžeme si naďalej dovoliť zanedbávať výdavky na obranu a budovanie akcieschopných ozbrojených síl.
To platí aj pre nás, na Slovensku. Zabudnite na miznúce zvyšky nostalgie po tom, ako bolo „za totáča“. To, čo tu môže nastať, bude mať novú kvalitu. Pravda, so starými a známymi princípmi výkonu moci, ktorú občania nekontrolujú a ktorá sa im už nezodpovedá.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.