Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Štefan Hríb: Černobyľ alebo prečo nás strach oklamal

.štefan Hríb .názory .editoriál

Pred 37 rokmi došlo k havárii v černobyľskej jadrovej elektrárni. Pri záchranných prácach boli zbytočne zmarené ľudské životy, pretože na ľuďoch Sovietskemu zväzu nikdy veľmi nezáležalo. Ale stalo sa ešte niečo dlhodobejšie.

Štefan Hríb

keď sa dnes povie jadrová elektráreň, prvou asociáciou je nebezpečenstvo. Nezáleží pritom na fakte, aký podiel na havárii v Černobyle mala slabá ochrana tamojších reaktorov, a nezáleží dokonca ani na tom, že väčšina obetí bola z radov narýchlo povolaných vojakov či požiarnikov bez ich rozumnej ochrany. Prevládol pocit, že jadrová energia je nebezpečná a treba od nej odísť. 

Keď potom tsunami narušilo jadrovú elektráreň vo Fukušime, pocit sa zmenil na istotu. Znovu nezáležalo na fakte, že obetí samotného výbuchu bolo minimum. Presadil sa dojem, že jadrové reaktory vybuchujú, a preto nie sú rozumnou cestou pre ľudstvo. 

„Je rozumné, že si pri výročiach havárie v Černobyle pripomíname obete a tiež sovietsky režim, ktorý o nich klamal.“

A tak sa začali jadrové elektrárne zatvárať ako v Nemecku, ktoré sa tak dobrovoľne stalo úplne závislé na ruských energiách. S dôsledkami pre desaťtisíce zmarených ukrajinských životov. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite