vážený kongres SaS,

pred troma rokmi ste boli súčasťou ústavnej väčšiny. Mali ste v rukách zásadnú zmenu generálnej prokuratúry a teda návrat spravodlivosti, ozdravenie zdravotníctva, oživenie školstva, návrat slobody a teda dynamiky do ekonomiky. Mali ste v rukách normálnejšie Slovensko. Dnes, po troch rokoch riešia všetky štyri strany bývalej ústavnej väčšiny otázku, ako sa dostať do parlamentu. Čo sa stalo a čo z toho vyplýva pre SaS?

Áno, stala sa pandémia, vojna a inflácia s čím ste nemohli veľa urobiť. Ale to nie je celý príbeh neúspechu štvorkoalície. Ten neúspech sa totiž začal tým, že jadrom koalície sa stalo spojenectvo Igora Matoviča s Borisom Kollárom. Tým boli zmarené nádeje na kľúčové reformy a v skutočnosti aj nádej na normálnejšie Slovensko. Stalo sa to už vtedy, keď sa prvý stal premiérom a nominoval ministra zdravotníctva a keď sa druhý stal predsedom parlamentu a nominoval generálneho prokurátora a šéfa SIS.

Takto založená zmena nemohla dopadnúť dobre ani vtedy, ak by SaS vytvorila blokačné spojenectvo s vtedy ešte dôležitou stranou Za ľudí. Je chyba, že ste to neurobili, ale podstatu by to už neopravilo. 

Je teda v dnešnom stave Slovenska SaS nevinne? Nie, nie je.

Najskôr ale spomeniem tri Vaše dobré body. V prvom rade oceňujem – aj pre mňa prekvapujúcu – zdržanlivosť vášho vedenia voči faulom v koalícii.