osobne sme sa na niečom, čo robil, podieľal v niekdajšom Opuse, kde som robil producenta a on v roku 1993 nahrával album piesní Songs for Children. Teda, tu som toho veľa nenaprodukoval, len som pripravil zmluvy na podpis a dal texty na booklet, ale občas som nazrel do štúdia a prehodil s Mekym a Lacom Lučeničom pár slov. Jedna vec ma na Mekym zaujala – perfekcionalizmus.
Boli to v podstate veľmi jednoduché didaktické pesničky na osvojenie si angličtiny s gitarovým sprievodom a produkoval to Laco, ale on k nim pristupoval absolútne sústredene, premýšľaním nad verziami trávil veľa času, aj keď patril medzi spevákov, ktorí hádam nevedeli zaspievať falošne, aj keby chceli. Dával to „na prvú“ a akoby mal autotune zabudovaný priamo v hrdle. Ale zvažoval. Jedna jeho fráza mi utkvela v pamäti: Vyspím sa na to.
Meky nerobil nič impulzívne. Rád sa na veci vyspal. Možno preto má jeho hudba taká nadčasová.
Na toto nahrávanie, zasunuté hlboko v archíve mojej pamäti, som si spomenul na výstave Roky a dni na Bratislavskom hrade, venovanú Mekyho životu a, samozrejme, hlavne tvorbe.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.