v týchto dňoch a týždňoch prebieha obnovené konanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vo veci vraždy novinára a jeho partnerky. Ani päť rokov teda nestačilo na to, aby sme sa dozvedeli nielen to, kto boli vykonávatelia vraždy, ale aj to, kto im tú strašnú úlohu za peniaze zadal. Prvostupňový súd najskôr vyriekol, že na odsúdenie Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej nie sú dostatočné dôkazy. Najvyšší súd však neskôr (po precízne zdôvodnenom odvolaní poškodenej strany zastúpenej Romanom Kvasnicom) skonštatoval, že pôvodný súd nevykonal dokazovanie správne, a tak mu vec vrátil aj s usmernením, ako postupovať. 

V tomto štádiu sme dnes – Špecializovaný súd v Pezinku obnovil dokazovanie, už berie do úvahy aj interpretácie známej komunikácie cez Threemu, vrátane stanoviska expertov z Univerzity Komenského. Päť rokov je dlhý čas, pre rodiny pozostalých až neznesiteľne, ale dvojnásobná vražda je natoľko vážna vec, že pre spravodlivý výsledok je hodno strpieť aj dlhý proces. Bude to rozsudok desaťročia.

Ale uplynulých päť rokov bolo dôležitých aj inak.

posledná kvapka

Je skutočne poľutovaniahodné, kam až to muselo zájsť. A zároveň je chvályhodné, že ďalej to už ísť nemohlo. Ukázalo sa, že predsa len existuje nejaká hranica, za ktorou už nie sme ochotní tolerovať zločinné systémy stvorené Vladimírom Mečiarom či Robertom Ficom. Tou hranicou však je, bohužiaľ, až vražda.