chceme, aby boli konkrétni ľudia vo väzení alebo chceme spravodlivosť, v dôsledku čoho budú konkrétni ľudia vo väzení? Je to zdanlivo malý rozdiel, ale tie dve chcenia delí celý vesmír. Lebo ak chceme väzbu pre Roberta Fica či Roberta Kaliňáka, budujeme múry a rozdelenie. Ale ak chceme spravodlivý proces k únosu Vietnamca alebo koniec mafiánskeho štátu s potrestaním vinníkov, budujeme štát pre všetkých.
Podobne je to s demonštrantmi proti očkovaniu (či čomu vlastne). Je samozrejmé, že tí neznalí a vystrašení ľudia nemajú byť rovnocennou stranou diskusie s vedcami. Je rovnako samozrejmé, že nesmú neohlásenými akciami blokovať naše mestá a fyzicky útočiť na kohokoľvek za prizerania sa polície. Ale ak pre spravodlivý hnev zabudneme, že aj neočkovaná polovica Slovenska sú ľudia, ak nezbadáme ich normálny ľudský strach, ak ich budeme nazývať dezolátmi, budujeme tým ešte väčšiu nenávisť, nie cestu z nej.
Je to extrémne náročná situácia. Už desaťročia zisťujeme, že nevieme spravovať vlastný štát. Aktuálne máme koalíciu s nedospelými lídrami a opozíciu, ktorá pre svoju záchranu hazarduje už aj so životmi tisícov. Sme beznádejne rozdelení. A nielen pri očkovaní. Máme priveľa liberálov, ktorí považujú konzervatívcov za primitívnu brzdu pokroku, a priveľa konzervatívcov, ktorí o liberáloch zmýšľajú ako o kultúre smrti. Nikto nás nespája. Cirkev na to stratila autoritu, iná rešpektovaná elita ešte ani len nevznikla. A pandémia je už pridlhá.
Psychiater Péter Hunčík mi vo štvrtok povedal, že cestou von sú už iba dve veci – sebareflexia každého z nás a osobné rozhovory. Znie to nedostatočne, no čo iné máme k dispozícii, ak nás nemá rozožrať nenávisť?
Začať sa má vždy sebou – netešme sa z väzby kohokoľvek, snažme sa o rešpekt medzi liberálmi a konzervatívcami a neurážajme vystrašenú polovicu Slovenska. Nebuďme dezoláti.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.