takmer všetci sa zhodneme, že do finále EURA postúpili tí najlepší. Taliani aj Angličania toho počas majstrovstiev ukázali najviac, ale nemuselo tomu tak byť. Semifinálové zápasy boli vyrovnané takmer až do posledných minút, v oboch sa predlžovalo a raz sa kopali aj penalty, kde nejde len o formu či taktiku, ale aj o obyčajné šťastie.

Španieli proti Talianom neboli horším tímom, dokonca mali aj viac z hry a boli miesta, kedy Bonnuci a Chiellini nevedeli, kde im hlava stojí a kopili chyby, ktoré inak v menej vypätých zápasoch takmer nerobia. Španielsky tím mal jedinú smolu v tom, že mu chýbajú osobnosti, ktoré by vedeli rozhodovať zápasy. Kým ešte pred niekoľkými rokmi vedel vyprodukovať dve silné jedenástky, nabité skvelým hráčmi typu Xavi alebo Iniesta, teraz mu citeľne chýbajú. Kedysi by sa Morata dostal tak maximálne do „béčka“, teraz bol z neho hlavný útočník. Svoje miesto si zastal, na turnaji dal tri góly, no mohol dať oveľa viac.