v situácii všeobecnej zloby je na úvod potrebné povedať toto: Igor Matovič nie je Fico ani Mečiar, a hoci už svojím hrubým pôsobením ešte v opozícii všeličo dobré zničil, má podiel na porážke mafiánskeho štátu, a za to mu patrí poďakovanie.

Iná vec je, ako naložil so svojím volebným víťazstvom. Vedel, že sa nehodí na funkciu premiéra, ale vzal ju. Vedel, že jeho hnutie nemá dostatok kvalitných ľudí, ale obsadil nimi kľúčové pozície štátu až po úroveň okresov. Vedel, že v boji s pandémiou sa nemá riadiť svojimi nápadmi, ale poznatkami vedcov, no neurobil to. Vedel, že v koaličnej vláde musí hľadať dohodu, no hľadal konflikty. Vedel, že v čase pandemickej krízy musí v spoločnosti budovať dôveru, no vybudoval skôr nenávisť.

Dnešná situácia predsedu vlády je teda očakávaným výsledkom. Igor Matovič stratil dôveru koaličných partnerov, vedcov, médií, samospráv, zdravotníkov, univerzít a už aj väčšiny svojich voličov. To je neudržateľná situácia, akokoľvek to časť katolíckych konzervatívcov a s nimi  minister Naď nechcú vidieť. Éra Igora Matoviča sa končí a čím skôr sa to stane, tým lepšie pre súčasnú koalíciu, a teda aj pre kľúčový boj s mafiánskym štátom.