Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Ako zachrániť koalíciu – a spravodlivosť

.štefan Hríb .názory .editoriál

Presne rok od volieb je zrejmé, že koaličná vláda potrebuje vyslať obrovský a pritom pokorný impulz, aby obnovila dôveru ľudí nielen v jej schopnosti, ale aj v štátne inštitúcie ako také. Je taký impulz k dispozícii?

Štefan Hríb

to, že vláda, odvážne nastavená na obnovenie spravodlivosti v unesenom štáte, dostala do rúk riešenie bezprecedentnej pandémie, je historicky nespravodlivé. O to viac, že bez vlastnej viny zdedila aj Smerom rozvrátené zdravotníctvo. Preto je na úvod spravodlivé povedať, že ani Matovič, ani Sulík nie sú zodpovední za všetky tie tisícky mŕtvych na covid. V tomto opozícia hanebne klame. A mlčí o svojom grandióznom podiele.

Súčasne je však pravda, že vláda Igora Matoviča v boji proti pandémii zlyhala. Lebo čísla sa nedajú oklamať. To vôbec neznamená, že opozícia by nezlyhala ešte viac – a jej nezodpovedná kritika očkovania a takmer všetkých mimoriadnych opatrení to plasticky dokazuje. Ale platí, že nová vláda koronakrízu nezvládla.

Problém Matovičovej vlády je však širší, než nezvládnutie pandémie. S výnimkou rázneho postupu proti mafiánskemu štátu a odstránenia viacerých tunelov verejných zdrojov (oboje je obrovská vec, ku ktorej sa ešte dostaneme) nezvládla kľúčové opravy minulosti. Školstvo na úvod demoralizovala plagiátmi premiéra, predsedu parlamentu a ministra školstva a na záver zákonom o štátnom poručníctve univerzít, ktorým proti sebe postavila aj tie lepšie školy. Zdravotníctvo nemala čas vylepšiť, ale nedomyslenými nápadmi na jeho centralizáciu a tiež naivnou personálnou politikou mnohé zbytočne zhoršila. Vzťah k vede skazila urážaním jej reprezentantov a plošným testovaním, vzťah ku kultúre si ani len nenašla. A v osobe a strane Borisa Kollára stratila už na úvod aj šancu byť koalíciou istého civilizačného vkusu.

Rovnako zlé je, že spôsobmi svojho vládnutia a komunikácie neopravila koaličná vláda ani politickú kultúru. Neunáša svojich ani Vietnamcov a neodovzdáva štát temným silám, fajn. Ale nevládne hľadaním dohody, nerešpektuje iný názor, nevytvára rozumné spojenectvá, ale nové a nové nepriateľské tábory – a to tak vo vlastnom vnútri, ako aj v prostredí všetkých možných potenciálnych spojencov. Samozrejme, nie každý k tomu prispel rovnako, a zodpovednosť premiéra je najväčšia. Rádovo väčšia než ostatných. Ale dôležitý je celkový výsledok – a ten nezodpovedá predvolebnému volaniu verejnosti po inom Slovensku.

Pri vedomí tohto všetkého však stále platí, že súčasná koalícia má dostať po roku vládnutia druhú šancu, pretože odovzdať moc opozícii, napríklad cestou predčasných volieb, znamená fatálne poškodiť Slovensko a úplne zabudnúť na Jána a Martinu. Dokončiť rúcanie mafiánskeho štátu a zasypať najväčšie tunely verejných zdrojov je kvôli sebaúcte Slovenska nevyhnutné – a Hlas a Smer sú s tým navždy nezlučiteľní.

Dnes sa možno zdá, že rozkladu vlády sa nedá zabrániť. Jej vážnosť padá až tak, že začína byť na smiech aj vlastným voličom. Ale riešenie možno existuje. A nie, nejde o odstúpenie Krajčího.

Myšlienka, že predsedovia všetkých štyroch koaličných strán prenechajú svoje miesto vo vláde a v parlamente svojim zástupcom, je už v kuloároch, Áno, je to extrémny krok a naráža na povahy. Ale nie je to posledná šanca tejto zostavy dokončiť opravu uneseného štátu?

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite