neraz počúvame, že sa vlastne niet na čo sťažovať, veď naši prarodičia prežili dve svetové vojny, prekonali hospodárske krízy, dejiny im dávali poza uši z jednej i druhej strany, a oni to hrdinsky zvládli. A my sme teraz generácia slabochov, pretože nedokážeme ani len sedieť doma, ani len obmedziť stretávanie sa bez toho, aby netrpeli naše nervy a medziľudské vzťahy.
Na jednej strane je to pravda – sme navyknutí na štandard, aký tu v minulosti nikdy nebol, a hoci to nie je štandard bezprácny, poskytuje – poskytoval – nám dlho v podstate veľmi dobrý život. Neporovnateľne lepší ako v časoch, keď bola detská úmrtnosť bežným faktom, keď neexistovali vakcíny proti chorobám ako TBC či detská obrna. Takže áno, zvykli sme si na život, v ktorom smrť mohla byť vysunutá na okraj a nevnímaná. Znížil sa tým počet tráum. Ale zrejme sa znížila aj naša odolnosť voči traumám.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.