pre tých, ktorí by mi vyčítali, že som sa ani nepokúsila si to vybaviť, poviem, pokúsila – nie úplatkami ani ničím podobným, len dobrým slovom. Ale bolo mi jasne povedané, že to nejde a basta.
Napokon sa sestričky dali prehovoriť aspoň na to, že sme k dverám oddelenia priniesli malú dobrotu pre pacientku, ktorá s prasknutou lícnou kosťou nemohla otvárať ústa, takže svoj narodeninový dezert vypila slamkou. Ešte dnes sa mi pri tej spomienke tisnú slzy do očí, a to som s dcérinou záľubou v adrenalínových športoch už niečo preskákala.
Lenže toto nepíšem preto, aby som si vyliala materinské srdce. Píšem, lebo takto prísne sa vtedy zákaz návštev dodržiaval aj v prípade detí, ktoré mali práve narodeniny. Bez výnimiek. A to nebola pandémia covidu, bola to epidémia „obyčajnej“ chrípky, aké sa v zimných mesiacoch pravidelne opakujú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.