Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boris Kollár a jeho nemocničný budoár

.marína Gálisová .názory

Keď mala dcéra pred pár rokmi úraz pri športe, ocitla sa na týždeň v nemocnici – akurát v čase, keď kvôli chrípke vyhlásili zákaz návštev. Mala dvanásť, akurát aj narodeniny, plakala a nemohli sme za ňou prísť.

Marína Gálisová

pre tých, ktorí by mi vyčítali, že som sa ani nepokúsila si to vybaviť, poviem, pokúsila – nie úplatkami ani ničím podobným, len dobrým slovom. Ale bolo mi jasne povedané, že to nejde a basta. 

Napokon sa sestričky dali prehovoriť aspoň na to, že sme k dverám oddelenia priniesli malú dobrotu pre pacientku, ktorá s prasknutou lícnou kosťou nemohla otvárať ústa, takže svoj narodeninový dezert vypila slamkou. Ešte dnes sa mi pri tej spomienke tisnú slzy do očí, a to som s dcérinou záľubou v adrenalínových športoch už niečo preskákala. 

Lenže toto nepíšem preto, aby som si vyliala materinské srdce. Píšem, lebo takto prísne sa vtedy zákaz návštev dodržiaval aj v prípade detí, ktoré mali práve narodeniny. Bez výnimiek. A to nebola pandémia covidu, bola to epidémia „obyčajnej“ chrípky, aké sa v zimných mesiacoch pravidelne opakujú.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite