emotívne diskusie o odluke cirkví od štátu sa skončili niekde medzi nepochopením histórie a potrebou kopnúť si za každú cenu do našej najstaršej inštitúcie. 

Akoby sa zabudlo na to, že zlúčenie cirkví a štátu má hlavne svoj nedávny historický rozmer, keď sa diali v réžii boľševika pod ochranou sovietskeho brata nespravodlivosti neskutočných rozmerov tak, ako vo všetkých iných odvetviach spoločnosti. Kradlo sa, väznilo, vraždilo, prenasledovalo a všetko sa snažilo dostať pod kontrolu. 

Anton Srholec, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Ján Havlík, Zdenka Schelingová, Pavol Peter Gojdič a mnoho, mnoho ďalších sú toho trvalým symbolom. 

Nemyslím si, že katolícka či akákoľvek iná cirkev niekedy po takomto “zlúčení túžila. Súčasné volanie po odluke cirkví od štátu je prvoplánovým politickým, čisto propagandistickým heslom, vyvolávajúcim nepriaznivé asociácie voči cirkvám, kňazom a veriacim typu komunistických hesiel z 50. rokov. Jeho zámerom je útočiť na primitívne pudy davu, že niekomu niečo treba zobrať! Nič iné.