Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.týždeň Štefana Chrappu: O ústupoch, móresoch a o tom, prečo čelo nie je violončelo

.štefan Chrappa .názory ..týždeň

Viem, mohol by som kritizovať politickú situáciu, ale občas nie je nad neznesiteľnú ľahkosť psieho života.

Štefan Chrappa

Psie móresy

Do kancelárie mi chodí malý pes. Je strapatý a smiešny. Volá sa Mia, je to sučka. Je to to tvor fajnový, stále má chuť na lahôdky. Jeho panička Marta ho nosí v pevnej plátenej taške s čierno-bielym vzorom. Z tej tašky Mii vykúka čierny mokrý ňufák a občas môžete zazrieť odlesk verných psích očí. Naša dcérka Mimi má Miu rada. Nakoniec všetky jej plyšové hračky sa volajú Mia na počesť tohto statočného psíka. Teda okrem lišiaka Joža, ten má výnimočné postavenie, lebo je lišiak. 

Mia je tvor prešibaný. Vie, že má malý žalúdok, tak si aj napriek hladu odopiera chleboviny a číha na mäsové výrobky. Nepohrdne šunkou z bagety, aj vajíčko si dá. S Mimi sme Mii kúpili škatuľku psích kostičiek. Nedala to do papule! Len to oňuchala a pozerala, či ju máme za blázna. Odvtedy jej nosíme výletnícku paštétu. Tú dokáže zožrať aj z lyžičky. Viem, mohol by som kritizovať politickú situáciu, ale občas nie je nad neznesiteľnú ľahkosť psieho života.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite