tento text je filozofická esej, nech teda ďalej pokračujú len tí, ktorí pre to majú pochopenie.
Predstavme si, že by médiá neprinášali informácie o počte nakazených a mŕtvych, ktorí nezvládli boj s koronavírusom. Rodiny a najbližší známi by sa dozvedali viac-menej lokálne o úmrtiach svojich príbuzných a priateľov – raz starších, inokedy mladších. Občas by sme v správach čítali o úmrtí nejakej známej osobnosti. Nepočuli by sme však o obrovských číslach mŕtvych v USA, Taliansku, Španielsku, Číne alebo kdekoľvek inde. Smrť by nám nebola na očiach, boli by sme naplno pohltení životom.
Tá predstava nie je celkom neuveriteľná, no – aby sme si to zakúsili – podujmime sa na inú: predstavme si, že by médiá prinášali dennodenne informácie o počte mŕtvych na rakovinu či iné civilizačné choroby. Boli by to ohromujúce čísla. Iba vo chvíli, keď píšem tieto riadky, zomrelo za tento deň na celom svete vyše 114 000 ľudí a z toho asi 8 000 na Covid-19. Čo je horšie, je zameranosť na čísla: čím viac ich je, tým sú títo ľudia menej konkrétni, tým väčšmi sú to anonymné entity, čísla bez príbehov. No tie príbehy tam kdesi sú, len ich prebili tie hrozné počty. No to, samozrejme, už raz patrí k štatistikám.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.