takto som ešte môj denník nezačal. Žiadne prechádzky po poliach na Záhorí, žiadne obdivovanie srniek ani danielov. Dnes začnem niečím, čo sa v dlhej histórii panovania Alžbety II. stalo do dnešného dňa len štyrikrát. Prihovorila sa svojim poddaným vo všetkých štátoch bývalého impéria.
Dúfam, že jej slová si nájdu cestu aj do našich duší. Len sa nezľaknite.Tlmočenie jej prejavu som zveril môjmu kolegovi Šimonovi Jeseňákovi. On je schopný naozaj pre mňa urobiť čokoľvek, ale zmeniť si hlas na ženský, to nie je naozaj v jeho silách.
Rozmýšľam, čo pre mňa predstavuje to krásne slovo „sloboda“. Za komunistov mi zobrali v roku 1969 pas a ja som až do roku 1989 nemohol cestovať ani do Maďarska, ani do Poľska. Jednoducho som bol zavretý v komunistickej klietke. Našťastie, ešte existovalo Československo, a tak som mohol žiť a študovať v Prahe.
Hlavné mesto Československej socialistickej republiky síce bolo, podobne ako všetky mestá v štáte, ošuntelé ako bezdomovec, tú nádhernú architektúru z minulosti sa ale komunistom nepodarilo zbúrať. V Bratislave zničili Vydricu a časť Starého mesta. Praha však bola na búranie príliš veľká a zrejme tam žili ľudia, ktorí by jej zničenie v tichosti nedopustili.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.