v prvé dni po vyhlásení núdzového stavu som stretal len preľaknutých ľudí. Mieru nákazy, mieru obetí ani mieru zmeny našich životov sme si nevedeli predstaviť, a v tomto území neznáma sa logicky šírili najmä obavy. Dnes si už ale všeličo predstaviť vieme.
Už napríklad vieme, že najviac musíme chrániť našich seniorov, a už to aj robíme. Nerobí to štát, ten je vinou predošlých vlád, zameraných na korisť, nefunkčný a práve voči seniorom už viac ako desaťročie krutý – Pellegrini so Sakovou to v tieto dni len marketingovo maskovali. Mimochodom, ten šíriaci sa pocit, že to vlastne robili dobre, a možno by ešte mohli pokračovať, považujem za najväčšie zlyhanie mienkotvorcov od volieb.
„Nie sme páni sveta, sme jeho krehká súčasť.“
Lebo skutočnú pomoc starším dnes poskytujú synovia, dcéry, vnučky, vnuci, susedia, ľudia. Neviem, či tu niekedy bolo toľko prejavov záujmu, účasti a pomoci voči starším ľuďom, ako teraz. Toto uvedomenie, že sme tu spolu, že mladí aj starí tvoria celok a že ak je ohrozená jeho časť, zmobilizujú sa všetci, je krásne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.