špina Kočnerovej Threemy nás uvrhla do hlbokých pochybností o charaktere nášho štátu. Oscilujeme medzi nádejou a beznádejou, medzi sklamaním a dúfaním, medzi hnevom a zahanbením z toho, čím sme, v akej krajine žijeme, čo sme všetko zanedbali, aby sme precitli a uverili, že naozaj žijeme v mafiánskom štáte. A sme v tom až po krk.
mafiánsky štát
Iná, tiež hlboko zakorenená tradícia, niekedy prezývaná aj symptóm vyhrávajúcej kapely na topiacom sa Titanicu sa nám ukazuje v „neuveriteľne zábavných“ reláciách a programoch vraj nezávislých verejnoprávnych médií. Aby ukázali, že veď nič hrozného sa nedeje, to len niekoľko novinárov si vymýšľa, pritom je tu zábava ako nikdy; aj politika funguje ako má, a pod.
Sú to však len mutácie známych mítingov na Pasienkoch s oddanými kapelami a folklórnymi zoskupeniami, alebo napodobeniny dokonca ešte starších rozosmiatych a roztancovaných prvomájových sprievodov, na pozadí ktorých sa diali justičné vraždy a neprávosti v megarozmeroch.
„Kiska, Hlina, Truban, Beblavý, Matovič, Sulík a ďalší sú na prvý pohľad zvláštnou politickou nádejou.“
Úmerne tomu, ako sme v tom namočení, máme ale aj nádej na zmenu. Na oslobodenie sa od toho najhoršieho, čo sme si navarili tým, že sme nechali bačovať túto súčasnú bezohľadnú kamarilu, ktorá je v našej krajine ešte stále pri moci.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.