ak by Marian Kočner nepoužil slabé zabezpečenie svojho telefónu, nedozvedeli by sme sa o správach s Alenou Zsuzsovou. V tomto konkrétnom prípade bol, našťastie, Kočner nedostatočne ostražitý.
Zabezpečenie elektronických zariadení sa týka masívnej väčšiny populácie. Bežne používame slabo chránené aplikácie a zdieľame cez ne bez obáv množstvo osobných údajov. Dobrou správou pre slobodu jednotlivca a ochrany jeho súkromia je, že samotná aplikácia Threema nebola prelomená a Europol sa dostal len k zálohe komunikácie priamo z Kočnerovho mobilu.
To, že aplikáciu Threema používajú aj zločinci, je nespochybniteľné, avšak volanie po tom, aby bola komunikácia cez šifrované aplikácie prelomiteľná vládou a tajnými službami, je šialenstvom. Ak budú mať vlády možnosť čítať našu súkromnú komunikáciu v ešte väčšej miere ako doteraz, tak budeme žiť v tvrdej totalite.
„Naša existencia na sociálnych sieťach je podmienená tým, že sa stávame produktom, s ktorým sociálne siete obchodujú.“
Už dnes dokážu tajné služby zistiť, kde sa nachádzame, o čom hovoríme vo svojich telefonických rozhovoroch alebo čo sme napísali v našich sms správach. Cez bankový systém vedia o každom jednom pohybe na našich účtoch. Vedia čo, kde, kedy a komu sme zaplatili našou platobnou kartou alebo prevodom na účet. Jednou z mála možností, ako sa ubrániť ešte väčším zásahom do nášho súkromia, je komunikovať cez dobre zabezpečené kanály a platiť v čo najväčšej miere kešom alebo nevystopovateľnými kryptomenami.
Bežnou otázkou pri téme šifrovania komunikácie je, prečo by mal človek šifrovať svoju komunikáciu, ak nerobí nič podvratné alebo ilegálne. V totalitnej Čine je mimoriadne populárna aplikácia We Chat, cez ktorú môžete komunikovať či čokoľvek objednať a zaplatiť. Táto aplikácia bola vyvinutá čínskou vládou a okrem toho, že má mnohé pozitíva, slúži aj na špehovanie ľudí a na kontrolu komunikácie používateľov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.