po Vašom dramatickom volebnom víťazstve smerovali Vaše kroky do Českej republiky. Bola to jedna z Vašich prvých neoficiálnych zahraničných ciest monitorovaných médiami. Stretli ste sa tam s neúspešným prezidentským kandidátom Karlom Schwarzenbergom, čím ste dali najavo, kto je u našich susedov Vaším najbližším politickým partnerom.
Skvelé neformálne gesto ocenené milovníkmi liberálnej demokracie v oboch našich národoch. Mnohí sme tlieskali. Ale čo to ste nám tým aj prezradili o Vašej diplomatickej stratégii.
„Priateľ všetkých je priateľ nikoho.“
Potom prišli tie dva divné pochody, čo nás nútia pridať sa na niekoho stranu. Oba vraj za rodinu. Oba vraj za základné či prirodzené ľudské práva. Netreba sa príliš namáhať, aby bolo každému zrejmé, aké názorové spektrum v otázke práv ľudí z komunity LGBT zastávate. Otvorene svoj postoj komunikujete, čo je dobre. Voľby ste vyhrali úprimnosťou a to ste si ani desatoro nemuseli vymýšľať ako Váš smerácky protikandidát.
Včera ste na facebooku ohlásili neúčasť na dnešnom Dúhovom pochode rovnako ako na kontra procesii, Hrdí na rodinu slovami: „Ako som hovorila aj pred nástupom do úradu, v sobotu sa nezúčastním ani na Dúhovom Pride, ani na pochode Hrdí na rodinu. Rešpektujem však právo oboch komunít uplatniť svoju slobodu prejavu.“
My, ktorí Vás máme radi, sme Vám hneď porozumeli. Nechcete polarizovať spoločnosť a dávať vietor do plachiet kotlebovcom, harabinovcom, žakovskému kazateľovi, nitrianskemu biskupovi a ktovie komu ešte.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.