no, azda by ho jeden aj poľutoval. Kúsok súcitu si zaslúži každá ľudská bytosť, ktorá stráca domov, všakže. Či už je to ekonomický migrant z Afriky, vojnový utečenec z Blízkeho východu alebo náš expremiér. Pozrime sa teda, ako by mohla vyzerať "flexibilná solidarita" v jeho prípade.
No úvod spomeniem jeden pekný príbeh. Keď po roku 1968 a po fotografickom zaznamenaní okupácie nevídane presvedčivým spôsobom emigroval Josef Koudelka z komunistického Československa, tak v časoch, keď už sa stával vďaka svetoznámym a ako neznámy autor (nechcel vystaviť v ČSSR ohrozeniu svojich rodičov) získal Cenu Roberta Capu, po príchode do Paríža prespával v spacom vaku na zemi - v kancelárii agentúry Magnum. Privykol tak skromnosti a vojenskej disciplíne. Oveľa neskôr, keď sme sa skamarátili a túlali po Slovensku, tak všade, kam sme prišli, Josef odmietol posteľ s perinami. Ľahol si radšej do spacáku na zem.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.