- Smer je stranou jedného človeka. Sen o skupine Petra Pellegriniho či najnovšie Maroša Šefčoviča ako čohosi autonómneho bol od začiatku pochabý, a po dnešku je už len trápny. Predseda Smeru sa rozhodol, že Andrej Kiska nesmie rozhodnúť o žiadnom sudcovi, a celý Smer to poslušne vykonal. Nezáležalo na ústave, na ochrane práv ľudí, ani na toľko vzývanom štáte. A tak je to vždy od vzniku Smeru. Je to individuálny projekt, ku ktorému sa prihlasujú najmä oportunisti – a tí v kľúčových chvíľach vedia, kto je pán, ktorému vďačia za všetko.
- Most a SNS znovu raz potvrdili, že keď líder koalície pohrozí, všetko vrátane ústavy ide bokom. Šéf Smeru pohrozil, že ak zvolia čo len jedného kandidáta spolu s opozíciou, bude na nich zlý. Tak nezvolili žiadneho. Smer je jeden človek, Most a SNS ani len to.
- Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola táto moc trochu zľaknutá. Hlasovanie o kandidátoch na ústavných sudcov však potvrdzuje, že zľaknutie je preč. Šéf polície Lučanský zasiahol rozdelením spisu do vyšetrovania vraždy, na verejnej diskusii sa nehanbil povedať, že Ján Kuciak podcenil situáciu a na narodeniny vo vládnom hoteli si potom radostne pozval exministra Kaliňáka. Znefunkčnenie jedného z pilierov demokracie, neúcta ku dobrým kandidátom a nesplnenie si poslaneckých povinností je preto logické. Moc sa prestala pretvarovať a vrátila sa k svojej podstate.
Ale to nie je koniec. Takto vyškerená moc prehrá rovnako, ako tá Mečiarova. V prezidentských aj parlamentných voľbách.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.