verejný priestor, už teraz plný dezinformácií a lží, čoraz viac zahlcujú vulgarizmy a nenávisť. Nositeľov tohto hulvátstva je mnoho, pochádzajú z rôznych oblastí života, pôsobia na rozličných miestach a majú odlišne veľké publikum. Niektorým na domových schôdzach či obecných zastupiteľstvách načúva malá skupina ľudí, iných zas na sociálnych sieťach nasledujú davy stúpencov.
Čoraz častejšie sa agresormi stávajú aj vrcholoví politici, ktorí svojimi prejavmi do veľkej miery ovplyvňujú celospoločenskú mienku. Keď verejný činiteľ z pozície silnejšieho a hlasnejšie znejúceho účelovo rozsieva strach, uráža, ohovára či démonizuje druhých, vytvára tým podhubie na ďalšie šírenie zloby a nenávisti. Legitimizuje vulgárnosť, robí ju všednou, prípustnou. Čím prirodzenejšie sa nám to zdá, tým je to nebezpečnejšie.
Dôkazov o tom, že by sme takéto praktiky nemali prehliadať ani brať na ľahkú váhu, je veľa, no často sú zle interpretované. Spomeňme si na niektoré incidenty, slovné či dokonca fyzické útoky, o ktorých v poslednom čase informovali médiá. Nie vždy sa nám totiž podarí vysvetliť aj kontext, pre ktorý k takýmto útokom došlo. Pritom práve jeho pochopenie môže byť účinnou prevenciou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.