Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sto na jedného

.tomáš Siebert .názory .názory

V novembri 2018 prebehla médiami správa, že sa má zvyšovať počet pacientov na lekára a sestru (personálny normatív).

predseda Lekárskeho odborového združenia zdôraznil, že je nemysliteľné, aby v slovenskej fakultnej či univerzitnej nemocnici mal jediný lekár počas celej zmeny na starosti aj sto pacientov.

Lekárske odborové združenie len reaguje na daný legislatívny návrh, upozorňuje na nemalé problémy v zdravotníctve. Snaží sa ochraňovať svojich členov a nepriamo aj ostatných kolegov. Keď si predstavíme pomer 100:1 v praxi, a to ani nemusíme byť odborníci na zdravotníctvo, tak by nám mal minimálne prebehnúť mráz po chrbte. Kam to smerujeme. Nemyslím to vôbec dvojzmyselne, no vidíme, že systém funguje v súkromnej praxi, hoci v štátnom systéme to viazne. Diskutujeme s pacientmi, pojem „normatív“ je im vzdialený. No informácia z tlače, aby jeden lekár ošetroval až sto pacientov, je pre nich mnohokrát iritujúca. Majú pocit, že sa lekárom nechce pracovať, keď majú mať viac pacientov. Ak im to na príkladoch vysvetlíme, pochopia a mnohí sú potom nemilo prekvapení. Predstavme si, že pri systéme 100:1 by sa lekár venoval každému pacientovi len päť minút. V sumáre päťsto minút, to je skoro celý pracovný čas. Nevyriešil by nič, pretože za päť minút by neodobral ani celú anamnézu pacienta. Nehovoriac o tom, čo by sa stalo, keby bolo treba ošetrovať dvoch alebo troch akútnych pacientov súčasne. Pri tejto predstave už behá mráz po chrbte aj pacientom. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite