máte vo svojom okolí človeka, ktorý vymenil bežné tabakové cigarety za elektronické? Ja poznám niekoľkých. Časť z nich je verná elektronickým zariadeniam stále, časť sa po mesiacoch experimentálneho „vapingu“ vrátila k starej podobe svojho návyku. „Klasická ciga je klasická ciga,“ krčia plecami s napoly hrdým, napoly rozpačitým výrazom, asi ako keď sa priaznivci papierových kníh priznávajú či vyznávajú, že elektronická čítačka ich vášeň nikdy celkom neukojí. Niektorí fajčiari e-cigariet dúfajú, že časom sa od nikotínu odučia úplne, iní rovno pripustia, že tá nádej ich už opustila, ale že „takto je to aspoň o niečo zdravšie“.
Toto sú ťažké prípady, ale aspoň čitateľné a viditeľné – a najmä plnoleté. Mnohých fajčiarov e-cigariet však osobne nepoznám – teda, poznám, ale asi o ich návyku na vaping neviem. A trochu ma desí, že sa pravdepodobne nachádzajú medzi spolužiakmi mojich detí. Ich návyk mnohokrát zostáva utajený aj pred ich vlastnými rodičmi. Tí si ešte dobre pamätajú, ako ich rodičia úplne prosto – nosom – zisťovali, či dieťa fajčí, alebo nie. Dnes to už nie je možné, vaping len čuchom neodhalíte, museli by ste potomstvu prehrabať tašku, vrecká a neviem čo ešte, či odtiaľ nevypadne cool sfarbené puzdro. A to ešte ktovie, koľkí rodičia tú vecičku vôbec spoznajú, keď ju zbadajú.
Kedysi puberťák, experimentujúci s cigaretami, šíril cigaretový smrad do okruhu minimálne svojej blízkej rodiny a tá to spoznala – ak nemala sama otupené zmysly dlhodobým cigaretovým údením.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.