Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie Nemecko, ale Švédsko zvádza najťažší súboj o svoju vlastnú identitu

.marína Gálisová .názory

Keď sa vraví o migračnej vlne z roku 2015, spomína sa hlavne Nemecko. O tom, ako spoločnosť čelí  množstvu nových a odlišných obyvateľov, však výraznejšie vypovedá príklad Švédska.

Marína Gálisová

švédsko bývalo dlhé roky v očiach sveta takmer rajom: krajinou sociálneho štátu, tolerancie, otvorenosti. Ekonomika fungovala, väčšina ľudí pracovala, zločinnosť nebola príliš hrozivá a celkovo prevládal étos poctivosti. Ten je, napokon, typický pre škandinávske krajiny ako celok. Tento étos spočíva na spoločnom predpoklade – a nepísanej spoločenskej dohode –, že každý sa bude správať čo najetickejšie. Občan bude priznávať príjmy, platiť dane, štát mu za tie dane bude poskytovať kvalitné služby, zabezpečenie a perspektívu. Politici nebudú kradnúť, alebo ak budú, tak sa s nimi urobí právnou cestou rýchly poriadok. Občania budú vo vzájomnom styku čo najslušnejší, nebudú sa navzájom podrážať a okrádať. Budú si tolerovať názorové odlišnosti, budú rešpektovať hranice súkromia, ale zároveň budú považovať za posvätný aj verejný priestor.

Nič z toho, pravdaže, nebolo nikdy na sto percent, lebo ľudia nie sú stopercentní. Ale v podstate to šlo. Voliči nebývali výrazne nespokojní a na riešenie problémov i ventilovanie občasného hnevu im bohato „stačili“ bežné mainstreamové strany. Tie boli, samozrejme, spokojné maximálne. Najviac sa do spokojnosti učičíkala švédska sociálna demokracia, ktorá bola po väčšinu svojej existencie vo vláde.

„Švédsko v roku 2015 prijalo 163 000 žiadateľov o azyl – najväčší počet na počet dovtedajších stálych obyvateľov v Európskej únii.“

Lenže situácia sa mení, spoločenstvá ľudí tiež a niekedy je zmena taká rýchla, že spoločnosť sa s ňou vyrovnáva ťažko. Vtedy sa voliči dostávajú do stresu, bežné strany im prestávajú stačiť – občas preto, že volič sa v strese začne správať iracionálne, inokedy aj preto, že bežné strany, zaseknuté v pohodlnom konsenzuálnom fungovaní, ktoré im desaťročia vynášalo hlasy, odmietajú pripustiť, že niečo je inak, odmietajú rozumne hovoriť o problémoch a témy, ktoré ľudí pália, zametajú pod koberec. Dôsledok, samozrejme, nie je taký, že ľudia sklapnú opätky a povedia, že žiadny problém neexistuje – idú tam, kde sa cítia vypočutí. A ak ich vypočuje strana s hnedými koreňmi? Nuž, smola a veľký problém pre celú spoločnosť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite