filozof Jan Patočka v jednom texte napísal, že dejiny vznikajú tým, že ľudia na určitom nepatrnom kúsku sveta prestanú žiť pre život a začnú žiť preto, aby vybojovali pre seba a pre druhých priestor slobody. To Patočka pokladal za politiku v pôvodnom význame. Takého politika videl v Masarykovi, o ktorom spolu s iným filozofom a biológom Emanuelom Rádlom uvažoval ako o človeku, ktorý bol nepriateľom a životným protivníkom všetkého väčšinového, ktorý bojoval proti akýmkoľvek „zákerne sa vnucujúcim náladám spoločnosti, proti obľúbeným nekriticky prijímaným názorom, tradíciám, kolektívnym mýtom“. No Patočka o Masarykovi (už mimo Rádla) zmýšľa aj ako o človeku, ktorý práveže jeden zákerný predsudok v sebe dlhodobo prehliadal a ktorý napokon zmaril celé jeho úsilie: Masaryk nebol schopný revidovať svoje názory a ničiť v sebe každú „samozrejmosť“, s ktorou deň čo deň žijeme až tak intímne, že si ju už ani neuvedomujeme.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.