jeho pevnou súčasťou bol aj Mesut Özil, hráč s tureckými koreňmi, ktorý sa však už narodil v Nemecku.
O štyri roky neskôr je všetko inak. Nemci vypadli už v základnej skupine a iba 29-ročný futbalista ukončil reprezentačnú kariéru. Dôvodom bola fotka, na ktorej stojí spolu s ďalším hráčom s tureckými koreňmi Gündoganom pri súčasnom tureckom prezidentovi Erdoganovi, ktorý si aj takýmto spôsobom robil predvolebnú kampaň.
ap/sitaTurecký prezident Recep Tayyip Erdogan a hráči Ilkay Gundogan, Mesut Ozil a Cenk Tosun.
Na Özila a Gundogana sa krátko pred MS v Rusku zniesla doma veľká kritika a je možné, že aj tá zamiešala so psychikou celého nemeckého tímu a podpísala sa na neúspechu. Oprávnená. Diktátori, šliapajúci po ľudských právach a demokracii, sa, samozrejme, nepodporujú a už vôbec nie, ak máte na sebe futbalový dres s nemeckou orlicou.
Nemcom slúži ku cti (teraz nemyslím na krajnú pravicu), že aj pri asi najväčšom nemeckom neúspechu za posledné desaťročia stoja za svojím tímom a futbalistov s iným pôvodom nehádžu do jedného koša s dvoma hriešnikmi. Kritikou ranený a dourážaný Özil sa však po majstrovstvách rozhodol skoncovať s reprezentačným futbalom.
„Časť ich srdca patrí novej krajine, ktorá ich prichýlila, ale tá zvyšná patrí krajine ich pôvodu.“
Jeho prípad odkryl problém, s ktorým sa môžu potýkať európske tímy, za ktoré hrávajú deti gastarbeiterov alebo ekonomických či politických imigrantov. Nemci, Belgičania, Švajčiari a sčasti aj Francúzi...
Časť ich srdca patrí novej krajine, ktorá ich prichýlila, ale tá zvyšná patrí krajine ich pôvodu, či v ňom vládne autokrat alebo zúri vojna. Majstrovstvá sveta ukázali, že celkovo hráči s touto dilemou tento prechod zvládnu, pozrime sa napríklad na jednotných Francúzov. Özilovi a Gündoganovi sa to však nepodarilo.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.