Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slováci nie sú šťastní, no možno sa to dá zmeniť

.anton Vydra .názory

Prezeral som si výskumné mapy projektu European Values Study a zvlášť ma zaujala tá, ktorá ukazuje, ako sa v jednotlivých krajinách ľudia cítia šťastne. Sme na tom biedne.

Anton Vydra

takže. Podľa jedného z výskumov European Values Study (EVS), čo je dlhodobý výskumný program založený v roku 1981 a zameraný na skúmanie základných ľudských hodnôt, patríme medzi krajiny, kde je len do deväť percent obyvateľov ochotných pripustiť, že sa vo svojich životoch cítia veľmi šťastne. A tým sme sa ocitli v jednom balíku s takými krajinami ako Ukrajina, Bielorusko, Ruská federácia, Rumunsko, Bulharsko... – skrátka, takmer všetko smerom na východ. Na rozdiel od nás si to najviac, pokiaľ ide o šťastie, užívajú Dáni a Islanďania. To im ticho závidíme, ale, samozrejme, aj veľmi prajeme. Štúdia uvádza, že „šťastie býva vyššie v národoch charakterizovaných právnym poriadkom, slobodou, občianskou spoločnosťou, kultúrnou rozmanitosťou a modernosťou (v školstve, technológiách, urbanizácii)“. Toto sú spolu s materiálnym komfortom faktory, ktoré vplývajú na pocity šťastia medzi obyvateľmi, hoci, ako štúdia uznáva, tieto pocity sa môžu v čase meniť a líšia sa od jedného miesta k druhému.

Nie je to pre Slovensko najlepšia vizitka. Zatiaľ čo sa mnohé veci dajú kamuflovať na papieroch a v tabuľkách, pocity a nálady sa zakryť len tak nedajú. Slováci nie sú šťastní ľudia. Ako máme naložiť s týmto poznaním? Iste, väčšina by povedala, že nejako to už len prežijeme a zmierime sa s naším osudom krajiny, ktorá nám neposkytuje veľa príležitostí na nárast indexu šťastia. No nemuseli by sme byť až takí pesimistickí: pocit šťastia ešte nemusí byť definitívna hodnota. Pripomína mi to slová z románu Teotimov majer od Henriho Bosca, kde si hlavná postava zapíše do denníka toto: „Možno je pokoj viac než šťastie.“

„Ostal nám hlad, no pristúpila aj neochota, ako sa dopracovať k nasýteniu.“

Pred pár rokmi sa mi dostala do rúk kniha francúzskej autorky Florence Servan-Schreiber. Mal som totiž pre jedno vydavateľstvo vypracovať jej posudok. Nebola to nijaká supervedecká literatúra, ale skôr taký ľahší žáner s trochu ťažko preložiteľným názvom: 3 kifs par jour, čo by sa dalo preložiť ako Tri šlehy za deň.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite