a tí, ktorí s ňou súhlasia alebo s ňou súhlasia, ale nie bezvýhradne, sa boja toho, čo by prišlo po nej. Keď sa na samite hláv EÚ hovorilo o migrácii, v skutočnosti sa hovorilo o Angele Merkelovej, jej politickom prežití a tiež o prežití tradičného Západu. Toho Západu, ktorý teraz ohrozuje mnoho faktorov: od ťažko zvládanej migračnej krízy či neriešených problémov multikulturalizmu, až po desivú pascu populizmu, ktorej vyústenie sa črtá vo veľmi čiernych farbách.
Na zopakovanie: Angela Merkel sa doma dostala do politického prešu aj pre svoje rozhodnutie otvoriť hranice v roku 2015, keď Nemecko na jej podnet prijalo vyše milióna utečencov. Dnes je už vrchol migračnej krízy minulosťou. Aj vďaka Merkelovej tlaku na Turecko sa podarilo najväčší prílev migrácie do Európy zastaviť. Ale v Nemecku sú zjavné problémy s azylovým procesom, s integráciou, sociálnym napätím. To všetko pomáha populistom, ako je AfD – a tí berú voličov CDU, ale najmä konzervatívnejšiemu vládnemu partnerovi, Kresťansko-sociálnej únii (CSU).
„Každý si z neho odniesol niečo, čo môže voličom doma prezentovať ako pozitívum.“
CSU preto tlačí na Angelu Merkelovú, aby sprísnila imigračnú politiku, a krátko pred samitom kresťanskosociálny minister vnútra Horst Seehofer vystupňoval svoju kampaň tak, ako to ešte Nemecko nezažilo. Dokonca oznámil, že ak Merkelová jeho požiadavky neprijme, on sám dá sólovo, z vlastných ministerských právomocí, príkaz na uzatvorenie nemeckých hraníc pred migrantmi. To by bol rozpad koalície. Angela Merkelová totiž na Seehoferove tvrdé slová odpovedala ešte tvrdšie – jeho jednostranný krok by považovala za porušenie disciplíny, okamžite by nechala padnúť vládu a privolala nové parlamentné voľby.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.