čo to hovorí o Slovensku? Násilníci, aj tí najhrubší, sú všade. Rozdiel býva v tom, ako sa k nim stavia väčšina a ako voči nim konajú štátne orgány. Ako teda z prípadu smrti na Obchodnej vychádza Slovenská republika?
Väčšina ľudí u nás násilie odmieta. Fašisti nemajú väčšinu, formálne ju už nemávajú ani komunisti. Napriek častej ľahostajnosti má u nás jednotlivý život väčšiu cenu, než v režimoch založených na vodcoch či kolektívnych ideológiách. Únos prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša pohli verejnou mienkou a prispeli k pádu mečiarizmu. Vražda novinára a jeho priateľky to o 20 rokov napodobnili. Zdá sa teda, že napriek voličom fašistov a prezlečených komunistov nie je hlavný problém v ľahostajnosti väčšiny voči zmarenému životu jednotlivca.
Prípad z Obchodnej je, samozrejme, iný v tom, že násilím nezomrel občan Slovenska, ale Filipínec. Je možné, že pre menej citlivých ľudí, najmä tých, ktorí sa prítomnosti cudzincov u nás obávajú, je jeho smrť menej bolestivá, než keby išlo o občana Slovenska. A možno sa nájdu aj takí, čo z tohto dôvodu necítia žiadne pohnutie. Ak ale hovoríme o väčšine, zrejme nemožno nič podobné predpokladať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.