väčšinou platí, že netreba pozerať, kto hovorí, ale počúvať, čo hovorí. Ale sú prípady, keď to nie je také jednoduché. Keď osoba, ktorá hovorí, kontaminuje, poškvrní tému, o ktorej hovorí. To je aj prípad Kotlebu a jeho náhle prejavených obáv o život počatého človeka. Prečo?
Po prvé preto, že sa to Kotlebovi ťažko verí. Ten, ktorý považuje časť ľudí v našej spoločnosti za parazitov, ktorý rôznym spôsobom privoláva minulosť nacistickú, fašistickú a ľudácku, nemôže byť za život. Keby bol za život, ani by mu nenapadlo vzdávať hold Tretej ríši za čokoľvek. Keby bol za život, mal by jasno v tom, čo zlé sa dialo za slovenského štátu, čo zlé urobil Tiso a jemu podobní. Ani na okamih by nezapochyboval o tom, aké obrovské zlo bol holokaust. Kto je za život, ten nemôže cítiť nostalgiu za metódami neľudských režimov. Preto Kotlebovi to jeho „prolajferstvo“ nemožno veriť.
„Byť pro-life znamená nekráčať v jednom šíku s tými, ktorí sú pro-death.“
Po druhé preto, že Kotleba chcel svojím návrhom len otestovať vody a zasiať svár medzi konzervatívcov – aby z nich vzápätí ulovil čo najviac rýb do svojho rybníka. A ešte čosi – Kotleba veľmi potreboval ďalšiu tému, na ktorej bude robiť zo seba mučeníka, uplakane tvrdiť, že establišment mu krivdí a škodí, nič mu neuzná, nič od neho neprijme.
Po tretie preto, že celému hnutiu pro-life môže spojenie s kotlebovcami iba uškodiť. Ak nastane taká situácia, že hlásnou trúbou pro-liferov bude čo i len chvíľu Kotleba, teda ak mu sami pro-liferi včas nepovedia, aby si prestal uzurpovať vážnu, ba priam posvätnú tému, ani sa nenazdajú, a každý ich argument začne znieť v ušiach veľkej časti ľudí podozrivo. Prečo? No preto, lebo dopustili, aby sa tým argumentom (hoci neúprimne) oháňali priaznivci neľudskosti.
Byť pro-life znamená nekráčať v jednom šíku s tými, ktorí sú pro-death. Teda s fašistami, komunistami a všetkými ich odrodami.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.