najnovšie všetci zbierajú malých gumených šmolkov. Rodičia nakupujú ostošesť, aby každý deň dovliekli domov určitý počet tých malých farebných balíčkov, v ktorých sa skrývajú rozprávkové postavičky. Deti jasajú, obchod prekvitá, detské izby sa plnia novým a novým gýčom. No dobre, tí šmolkovia sú aspoň malí, sú to popkultúrne ikony a obsahujú aj akú-takú hru na rozdiel od veľkých plyšových lôpt, ktoré zaberajú miesto, ktoré sú hračkami-nehračkami, s akými sa vlastne ani nedá hrať, a rodičom svojimi chlpatými chápadlami ruinujú nervy.
Lenže školskému ošiaľu sa nedá tak ľahko zabrániť. Môžete mať akýkoľvek vkus a estetické cítenie, môžete zvyčajne nakupovať v úplne inom obchodnom reťazci, no keď raz príde na akciu s nejakými postavičkami na zbieranie, vaša estetika vás už nezachráni. A keď to vyvolá v triedach medzi spolužiakmi zberateľskú horúčku, chtiac-nechtiac vás to do toho víru vtiahne samo, alebo vás doň doženú či dokonca dotlačia vaše deti – neustálym komentovaním tých minipostavičiek, prosíkaním, stupňujúcim sa nahnevaným správaním, ak sa im nedostane okamžite toho, po čom túžia a bez čoho asi život prestane mať zmysel. Keď už toho máte naozaj dosť, urobíte taký nákup, aby ste získali aspoň dva balíčky a na chvíľu ukojili detský hlad. Ale keďže deti bývajú hladné každú chvíľu, vopred už dobre viete, že nové prosíkanie sa začne asi tak... o päť minút.
„Komerčné lákadlá fungujú najlepšie cez deti.“
Nemám nič proti taktikám obchodných reťazcov, akými si získavajú zákazníkov a tým aj peniaze. Je to forma konkurenčného boja, v ktorom sa obchod pohybuje už dlho: komerčné lákadlá fungujú najlepšie cez deti. Môžeme moralizovať, koľko len chceme o tom, že sa pritom zneužíva detská naivita na hromadenie zisku, no obchod to nijako neovplyvní. Naopak, ešte viac sa mu bude dariť. Spomeňte si na spinnery, točivú rozkoš minulého leta. To bolo rečí okolo ich škodlivosti! To bolo katastrofických scenárov o zničenej detskej psychike vinou rotujúceho telieska! A dnes? Povaľujú sa po obchodoch, v ktorých by ste tento artikel ani nečakali (videl som ich už aj v ovocinárstve, vážne). Dnes už ich vlastne ani nikto nekupuje a doma sa s nimi nikto nehrá.
Raz za čas potom rodičia tajne urobia generálku, pri ktorej nevedno ako zmizne množstvo umelohmotného, gumeného či papierového „haraburdia“. A v detskej izbe si to ani nikto veľmi nevšimne. Dôležitejšie vždy bude, čo v tých detských izbách a hlavách ostáva. Syn robil nedávno do školy projekt o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Včera boli zo školy na výlete – na Bradle. Zrazu boli šmolkovia mimo hry a detské mysle upútal príbeh mohyly a tých nešťastných letcov, z ktorých sa stali hrdinovia. Komerčné lákadlá fungujú najlepšie cez deti. No takisto veľké dejinné príbehy. Rozdiel je v tom, že tie druhé ostávajú v pamäti – nadlho.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.