tá veta znie na pohľad rozumne, hoci trochu ostro voči kresťanom, ktorých celkom otvorene podozrieva z intolerancie voči liberálnym hodnotám, najmä slobode. Prvýkrát sa objavila v knihe Medzi Slovákmi , a teraz ju Milan Šimečka zopakoval aj v diskusii na Bratislavských Hanusových dňoch. Zarazila ma už pri čítaní jeho knihy, a teraz, keď som počúval tú diskusiu, kde ako hostia sedeli aj Peter Zajac a František Mikloško, ma zarazila zas. Tá veta je totiž čosi ako sofizmus, argument, ktorý vyzerá veľmi presvedčivo, no niečo v ňom nesedí a bolo by to treba opraviť. Samozrejme, tým by stratila na sile – argumentačnej i rétorickej.
Čo by mal s tou vetou Šimečka urobiť, aby bola bližšia pravde? Tak napríklad, mohol by ju pozmeniť a napísať (alebo povedať), že on – Milan Šimečka, jednotlivec, konkrétna ľudská bytosť – bude do krvi brániť právo kresťanov vyznávať svoju vieru, len ho trápi, že zatiaľ nenašiel takého konkrétneho kresťana, ktorý by bol rovnako ochotný do krvi brániť jeho právo vyznávať liberálne hodnoty. A bolo by. Je celkom možné a vysoko pravdepodobné, že by sa taký kresťan na Slovensku našiel a dokonca by nebol iba jeden. Koniec koncov, stačilo tú otázku priamo položiť prítomnému Františkovi Mikloškovi: „Ferko, bránil by si do krvi moje právo vyznávať moje liberálne hodnoty?“ Viem si predstaviť lapidárnu súhlasnú odpoveď. Kresťania by si však mohli položiť rétorickú otázku, že koľko sa nájde takých liberálov ako Milan Šimečka, ktorí budú pripravení brániť ich, keby bolo zle, aby si mohli pokojne vyznávať svoje kresťanské hodnoty a nenavážať sa do nich ako do ľudí, čo uverili rozprávkam a čomusi mýtickému a muzeálnemu. Cítime, ako sa v takto anonymne neurčitej skupine liberálov rozplýva tá odpoveď?
„Najprv pracuje s konkrétnym jednotlivcom a jeho presvedčením, a potom ho kladie naprotiveň zovšeobecnenej anonymnej skupine.“
Alebo by mohol spraviť iné: to, že vetu ešte viac zovšeobecní, no tým by ju výrazne oslabil. Vyznela by potom čudne a oficiózne: My, slovenskí liberáli, budeme do krvi brániť právo kresťanov vyznávať svoju vieru (čiže hlásiť sa k ich kresťanským hodnotám), a len dúfame, že aj kresťania budú ochotní spraviť to isté pre nás. Nuž ale, tak ako zrejme nie sú všetci liberáli jednotní v tejto obrane kresťanstva až do krvi, tak nie sú ani všetci kresťania jednotní v tom istom chápaní spoločenských a politických otázok a v prístupe k nim. V tej diskusii na to správne upozornil Peter Zajac, keď povedal, že predsa existujú kresťania s pravicovým, ale aj ľavicovým zmýšľaním a celá tá škála rozličných polôh je teda pomerne široká. A tiež, že nie je správne klásť znamienko rovnosti medzi kresťanstvo a konzervativizmus. Toto je strašne dôležité! Taká rovnica jednoducho naozaj neplatí.
Milan Šimečka v diskusii na BHD vyjadril ešte čosi: že má pocit, akoby boli kresťania a priori zaujatí voči liberalizmu. Zrejme tým mal na mysli určité viac či menej vplyvné kruhy katolíckej hierarchie alebo kléru, prípadne nejakú väčšiu či menšiu skupinu kresťanov, no všeobecné tvrdenie, že by boli všetci kresťania vo vzťahu k liberálom ako jednovaječní súrodenci, asi veľmi neobstojí. Kresťania sú naozaj rôzni a s veľmi košatým zmýšľaním o spoločenských témach. Napokon rovnako ako liberáli.
„Tá veta je čosi ako sofizmus, argument, ktorý vyzerá veľmi presvedčivo, no niečo v ňom nesedí a bolo by to treba opraviť.“
Ak by som mal teda zhrnúť, v čom je veta Milana Šimečku sofizmom, tak v tom, že pracuje najprv s konkrétnym jednotlivcom a jeho presvedčením (s Milanom Šimečkom), a potom ho kladie naprotiveň zovšeobecnenej anonymnej skupine, ktorá v tej chvíli nemá nijakého konkrétneho zástupcu. Napriek tomu som rád, že tá veta predsa len zaznela, pretože nás núti premýšľať kritickejšie o vetách, ktoré vyslovujeme, ktoré iným akceptujeme, s ktorými súhlasíme či nesúhlasíme, ale aj o tom, ako sa stavajú ľudia jedného presvedčenia k ľuďom celkom iných hodnôt a či sú ochotní zhodnúť sa na prieniku aspoň niektorých práv a slobôd, ktoré sú im spoločné.
Biť sa do krvi za právo iných hlásiť sa k ich hodnotám, je jedna vec. Biť sa do krvi za spoločné hodnoty druhá. A biť sa do krvi za hodnoty, ktoré sú mi celkom cudzie, tretia. V tom spočíva tá odlišnosť.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.