demisia ministra vnútra preukázala tri veci:
1. Pre Smer je dôležitejší prefláknutý policajný prezident Gašpar aj s jeho väzbami, než minister Drucker, ktorý Smeru roky vylepšoval imidž. Toto je samo osebe usvedčujúca správa o stave Smeru – a tiež smutný príbeh o použití a zahodení človeka.
2. Lenže odchod Tomáša Druckera je aj správou o ňom samotnom. Už prihlásenie sa do služieb Smeru bolo stratou integrity a vkusu. A bolo neskutočným precenením vlastnej váhy, ak si myslel, že ako minister zdravotníctva, a teraz dokonca aj vnútra, to bude on, a nie Smer, kto bude určovať beh dejín. Osobné ambície sú občas fajn motor, ale častejšie bývajú katastrofálnym radcom.
„My sme Smer, my sme moc, my sme štát. Ak Gašpar odíde, urobí to sám, a iba vtedy, keď to chceme my.“
3. Aj tí najlepší nominanti Smeru majú problém s preukazovaním svojich príjmov a majetku. Drucker ani Pellegrini nepatria k ťažkotonážnym straníckym šíbrom typu Vážneho, Glvača či Stromčeka, aj oni však pričuchli k výhodám politickej moci, orientovanej na rentu. Pôda, byt, vila v zahraničí, výnosná informácia na jachte, čokoľvek – byť v Smere znamenalo byť privilegovaný a súčasne chránený. Lenže doba sa zmenila a to, čo bolo ešte včera považované za drobné, je po vražde novinára diskvalifikáciou. Vzhľadom na temné transakcie oligarchov, o rády väčšie, je to voči Druckerovi aj Pellegrinimu takmer nespravodlivé, ale vzhľadom na slušné Slovensko je to očistné. Je to však ďalšia zlá správa o stave Smeru, pretože ukazuje, že je už personálne nereformovateľný.
Zdá sa, že vedenie Smeru sa rozhodlo. Už žiadne ústupky námestiam, už žiadna hra na akúsi novú vládu, už žiadne pretvarovanie sa. Unesený štát nikomu nevrátime. My sme Smer, my sme moc, my sme štát. Ak Gašpar odíde, urobí to sám a iba vtedy, keď to chceme my, nie akýsi oportunistický manažérik. Toto je drsný odkaz – ale toto je aj výzva pre prebudené slušné Slovensko.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.