Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako poraziť populistov?

.anton Vydra .názory

Poslanec Robert Fico (zatiaľ stále aj predseda strany Smer) ukázal na utorkovej tlačovej konferencii predsedov koaličných strán, ako vyzerá učebnicový príklad vládneho populizmu.

Anton Vydra

ficov populizmus máme možnosť sledovať už celú jednu dekádu. Od nejedného komentátora politického diania (nech by bol aj k Robertovi Ficovi akokoľvek kritický) pritom zaznievalo, aký je to šikovný politik, ako to on vie a že je to doslova politický mozog par excellence. V skutočnosti sa predsedovi Smeru darilo najmä preto, lebo iba v správnej chvíli nabehol na populistickú vlnu, ktorá sa valila a stále sa ešte (trochu? dosť?) prevaľuje strednou Európou. Vždy, keď niekto hovorí o populizme teoreticky, vybavte si pred sebou tieto postavy: Putin, Orbán, Kaczynski, Erdogan alebo náš Robert Fico.

V kalligramovskej edícii Skica, ktorú prevzalo vydavateľstvo Absynt, práve vyšla kniha Jana-Wernera Müllera Čo je populizmus? Musím sa priznať, že z doteraz vydaných troch kníh v tejto edícii ma zaujala až táto. Témou aj obsahom. Jan-Werner Müller je politológ z Princetonskej univerzity, ktorý sa problematike populizmu venuje už niekoľko rokov. V tejto svojej knihe sa pokúša populizmus jasne zadefinovať, odhaliť ho ako nedemokratický a namierený proti pluralizmu a takisto ukázať, ako by sa dalo nad populizmom víťaziť, no aj to, ako sa to robiť nemá. Tá kniha by mohla byť doslova návodom pre súčasnú opozíciu, ako ísť ďalej v situácii, keď je pluralitná forma demokracie v rozvrate.

Základná myšlienka, ku ktorej sa Müller vracia, je tá, že populista je človek, ktorý tvrdí, že len a výlučne on a jeho strana či hnutie zastupuje ľud, skutočný ľud a národné záujmy. Všetci ostatní podľa neho patria len medzi elity, odtrhnuté od reálneho života ľudí, nereprezentujú ľud, lebo sa vraj starajú len o svoju agendu, prípadne sú platení zo zahraničia (pričom zahraničím sa takmer vždy myslí USA, nikdy však nie Moskva). Populisti sú teda vraj jediní, ktorí stoja na strane ľudu a suverenity národa. Toto bude populista opakovať ako mantru ad nauseam.

„Vždy, keď niekto o populizme hovorí teoreticky, vybavte si pred sebou tieto postavy: Putin, Orbán, Kaczynski, Erdogan alebo náš Robert Fico.“

Ak vyhrá populista voľby, v ktorých síce nedostane hlasy celého národa a dokonca ani od jeho polovice, aj tak sa bude stavať do pozície toho, kto zastupuje stopercentný, nezriedený ľud. Svojich kriticky uvažujúcich protivníkov označí šmahom ruky za zahraničných agentov a ak je to možné, prijme účinné opatrenia proti mimovládnym organizáciám, aby spochybnil ich osvetovú činnosť a kritický hlas. Medzi tri techniky vládnutia populistov radí Müller tieto: zmocnenie sa štátu, klientelizmus a diskreditáciu akejkoľvek opozície. Pripomína vám to niekoho? Pripomína, viem. A veľmi dobre vám to toho človeka pripomína, pretože presne tak tento človek aj funguje.

Populista využíva reprezentatívnu formu demokracie, ktorá sa zakladá na predstave, že politické strany zastupujú rôzne agendy, záujmy alebo menšiny. Z plejády záujmov si populista vyberá tú najvšeobecnejšiu a najabstraktnejšiu: ľud. To mu umožňuje získať prevahu nad špecifickými agendami (náboženstvá, národnostné menšiny, LGBT hnutia, a tak ďalej). Pluralitnému systému je potom znemožnené fungovať normálne a musí si proti populistom prácne vydobýjať svoje miesto vo svete. Müller spomína ako príklad takejto špecifickej agendy kresťanský konzervativizmus Jacquesa Maritaina, ktorý sa síce hrdo staval proti liberalizmu, no na druhej strane ho dokázal brať ako súpera v politickom zápase, ktorý zastupoval určité hodnoty. Maritain totiž nebol populista a netvrdil, že v tom, za čo bojuje, zastupuje celý ľud – zastupoval jednu jeho časť a chcel ukázať, že tá časť má svoje miesto v politickom systéme. Podobne ako iné jeho časti. Müller to opisuje takto: „Pluralizmus je vždy pluralizmus niečoho – napríklad hodnôt, hospodárskych záujmov alebo životných štýlov. Rešpektovať pluralizmus v demokracii teda z hodnotového uhla pohľadu znamená brať rôznorodé záujmy a identity jednotlivých občanov rovnako vážne. Pluralizmus je v moderných spoločnostiach nevyhnutný – ale jeho uznanie vychádza práve z hodnôt ako sloboda a rovnosť, nie z myšlienky, že väčšia rôznorodosť je vždy automaticky lepšia.“

Podľa Müllera sa dá s populizmom bojovať, no nie antipopulizmom, morálnou diskreditáciou ani snahou úplne ho vytlačiť z politického života. To sa nepodarí. Tvrdí, že s populistami treba diskutovať hoci aj cez zuby, no aspoň preto, aby sa k ich lžiam a fikciám mohli pridávať aj fakty. „Kto chce populistov umlčať,“ píše Müller, „až príliš ľahko potvrdzuje ich teóriu, že mocenský kartel etablovaných elít nepripúšťa kritiku a že populisti sú skutoční zástupcovia liberálnodemokratických hodnôt, ako napríklad slobody prejavu.“ Opozičné strany musia začať brať úplne vážne aj strachy a obavy tých ľudí, ktorí dali vo voľbách svoj hlas populistom. A ešte toto: ak populisti o sebe tvrdia, že sú demokrati, nemala by im to opozícia umožniť bez námietok. Musia to počuť oni aj verejnosť, totiž že populizmus sa nekryje s demokraciou, ale približuje krajinu k autoritárskym a totalitným režimom.

Pluralizmus, ktorého sa populisti boja ako čert svätenej vody, je veľmi pohyblivým pojmom. Určiť, čo je vôľa ľudu, či presnejšie, aké sú jeho rozličné vôle, býva náročné, pretože to závisí neraz od náhodných okolností, ktoré utvárajú spoločenský diskurz. Populistom táto komplikácia prekáža, a preto sa ju snažia zjednodušiť na svoje výlučné zastupovanie jednotnej vôle ľudu. Nijaká taká jednotná vôľa však nikdy neexistovala, neexistuje a ani nebude existovať.

Keď som počúval utorkový prejav Roberta Fica počas tlačovej konferencie predsedov koaličných strán, mal som pred sebou ešte len rozčítanú Müllerovu knihu. Po jeho prejave som ju s úžasom dočítal. Sedí to presne, do bodky.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite