hudba Mariána Vargu je v kostole neprijateľná, ale pozvanie Mariána Kotlebu na oslavu tridsiateho výročia Sviečkovej demonštrácie je v absolútnom poriadku. Žijem na Slovensku a už som si na podobné paradoxy zvykol, ale našťastie som sa s tým ešte nezmieril.
Slovensko zvádza boj o slušnosť, ale Katolícka cirkev vypúšťa zo svojich kruhov rôzne balóniky, ako keby sa jej ten boj až tak netýkal. Samozrejme, je úplne scestné hádzať veriacich do jedného koša. Nedávno napríklad Denník N napísal článok, kde sa veriaci dištancujú od primitívnych slov Mariána Kuffu, ale akosi to nestačí.
„Katolíci by mali začať štrngať kľúčmi aj vo vlastných radoch.“
Keď Dóm svätého Martina vydá stopku Mariánovi Vargovi, ktorého hudba má taký rozmer, že sa dotýka nebies, nie je to neslušné, ale amorálne. Ak KBS pošle pozvánku Kotlebovi, ktorý zneužíva slovo boh na svoje perverzné ciele, nie je to z ich strany len neslušné, ale rovnako amorálne. Nie som členom Katolíckej cirkvi, ani nechodím do kostola, ale už pre mojich veriacich kamarátov ma to veľmi mrzí.
Tí ľudia, ktorí cirkev navonok prezentujú, si vôbec neuvedomujú, že týmito krokmi len prehlbujú stereotypy o „tých druhých“. A súčasťou týchto predsudkov je predstava, že pre slovenských katolíkov je Istanbulský dohovor nebezpečnejší ako vražedná korupcia. Neverím, že to tak je. Pozvánka pre Kotlebu je dôvodom, že by mali vytiahnuť kľúče a zaštrngať aj vo vlastných radoch. Aj tam majú svojich Ficov a Kaliňákov.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.