už sme to počuli viackrát, máme tu vraj dve Slovenská, dva odlišné mentálne svety, dva typy náboženského prežívania viery. Lenže už toto členenie robí zo Slovenska krajinu dvoch frontov. Kto bude „my“ a kto „oni“, kto bude dobrý a kto zlý, kto čierny a kto biely, to je tá najjednoduchšia a najprimitívnejšia rétorická matrica, ktorá nemá s komplexnou skutočnosťou veľa spoločného. Dáva nám však pocit bezpečia a orientácie, preto ju tak často využívame. Všetci!
Aj ja sa k nej veľakrát uchýlim. Iste, netreba veľa na to, aby sme našli na Slovensku bolestivo polarizované postoje: od úplne neznámych ľudí až po priateľov a príbuzných. Horšie je to už s tým, ako nájsť spôsob vzájomného pochopenia. Keď vás niekto už raz vidí stáť na opačnej strane frontu, stali ste sa preňho nepriateľom. Nepresvedčíte ho, jeho viera je hlboká. Filozofia toto podložie či podhubie nazýva po celé roky metafyzikou. Je to ideový základ, z ktorého vyrastajú naše postoje. Kultúrna vojna je vojnou rozporných metafyzík, a politická vojna je zas vojnou iných rozporných metafyzík.
„Apokalyptický človek redukuje bohatosť sociálnej reality na jednoduchú schému.“
Nie som jediný, kto postrehol, že sa po Slovensku (ale aj inde) už dlhšie rozpína metafyzika, ktorú viacerí pokladáme nielen za odlišnú od tej „našej“, ale aj za nebezpečnú, keďže sa na nej živia extrémistické strany a hnutia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.