marci sa venuje kultúrnym a intelektuálnym dejinám, najmä v strednej a východnej Európe. V najnovšom čísle .týždňa si budete môcť prečítať úryvok z jej novej knihy The Ukrainian Night a pár slov aj o samotnej knihe. No dôležitejšie je to, čo napísala o našej aktuálnej situácii.
„Dnes, po osemnástich rokoch, sme opäť v rovnako zúfalej situácii.“
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ňou hlboko otriasla. Pripomenulo jej to príbeh Myroslavy Gongadze, ktorú stretla v januári tohto roka v budove Hlasu Ameriky. Myroslava prišla o manžela Georgija, tridsaťročného ukrajinského politika a novinára, ktorého zavraždili v roku 2000. Jej ostali doma dve deti, vtedy ešte len batoľatá. Teraz Myroslavu prvýkrát stretla osobne na premietaní filmu o zavraždení jej manžela. Marci videla, že tá smrť ňou stále lomcuje.
A potom mi napísala: „Dnes, po osemnástich rokoch, sme opäť v rovnako zúfalej situácii. Od udalostí na kyjevskom Majdane som sa stretla s mnohými a mnohými novinármi. Stále mi prichádzajú na myseľ slová nemeckého filozofa Martina Heideggera z jeho (ne)slávneho rozhovoru pre Der Spiegel, že v situácii, v akej bolo vtedy Nemecko, nás už len nejaký Boh môže zachrániť. No dnes sa mi zdá, že vo veku oligarchickej vlády zlodejov a v dobe postpravdy, kde platí „все позволено“ (všetko je dovolené), nás už môžu zachrániť iba novinári.“
Ďakujeme, Marci.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.