Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Februároví spin doktori

.michal Novota .názory

Klement Gottwald a jeho súdruhovia nás vo februári 1948 obliekli do zvieracej kazajky s gráciou, lebo sa dobre naučili, že nie je dôležité, ako to v skutočnosti s režimom je, ale

Michal Novota

...ako to navonok vyzerá.

Politický marketing je relatívne moderná veda, i keď predmet jej skúmania – politická komunikácia, kampane, stratégia a taktické manévre – sú tu s nami dlhšie, ako by sme vedeli, akou vedou ich budeme raz skúmať. Prax teda výrazne predbehla teóriu. V téme .týždňa sa venujeme februárovému puču komunistov z roku 1948, ktorý nazývame (a v čísle si prečítate prečo) podvodom. Keď sme pripravovali materiál, okrem iných historických súvislostí ma prekvapilo, akú cynicky zručnú masovú manipuláciu súdruhovia  pred sedemdesiatimi rokmi predviedli. Nuž, a je to tiež bohaté žriedlo z ktorého čerpajú vo svojej politickej komunikácií nasledovníci komunistických revolucionárov, napríklad v strane Smer-SD, aj dnes.  

po prvé, predvarenie súperov. 

Za prvej Československej republiky boli komunisti ostrakizovanou, dnešným jazykom – extrémistickou, stranou. Až na jej konci, predtým, ako v tej druhej zmizli v ilegalite, bolo salónne korektné prizvať ich ku stolu. To už sa zachraňovala Mníchovom rozbitá republika. Mali za sebou Sovietsky zväz, najprv agresora, nakoniec víťaznú mocnosť vojny, s ktorou v Londýne úradujúci prezident Beneš podpísal dohodu o trvalom vazalstve (i keď mala, prirodzene, vznešenejší názov). Komunisti sa tak museli stať spolutvorcami obnoveného Československa, svoju predstavu sveta si vnútili do Košického vládneho programu. S hybridným Národným frontom, teda vstupnou bránou na politickú scénu, kde vrátnikmi boli najmä komunisti, im nadšene tlieskal Beneš aj demokratické strany – všetci spoločne ukazovali prstom na agrárnikov a ľudákov. Členov týchto dvoch zavrhnutých strán pritom masovo regrutovali komunisti (na Slovensku aj Demokratická strana). Národný front bol teda od začiatku nástrojom na vychýlenie politickej scény výrazne doľava (smerom k socializujúcej alebo ľudovej demokracií, ktorej sa neštítili ani predvojnoví demokrati), s legitimizovanými komunistami na čele, ktorí si z demokratických slobôd pod rúškom obrany národných práv Čechov a Slovákov (o nich, a nie o komunizme bola ich kampaň vo voľbách roku 1946) ukrajovali ako zo salámy. Geniálny ťah, prirodzene, pod namiereným sovietskym automatom. 

„Opäť, politická operácia na výbornú.“

po druhé, rámcovanie témy. 

Keď sa 20. februára 1948 na Úrade vlády v Strakovej akadémii v Prahe spustila reťazová výmena názorov medzi komunistickým predsedom vlády Gottwaldom a demokratickým podpredsedom vlády Zenklom, naratív, ktorý mala spoznať neinformovaná verejnosť, bol už prichystaný v šuplíku. Občania ČSR mali jasne vedieť, kto je hrdina, kto darebák a kto lotor. Kým de

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite