s názormi pražského arcibiskupa a českého primasa kardinála Dominika Duku na utečeneckú krízu a jeho priateľskou podporou Okamurovi možno polemizovať. No s prehnanou a nemiestnou kritikou tohto muža by som bol opatrný. Môžeme si o ňom myslieť, čo chceme, no má za sebou aj minulosť, ktorá z neho robí autoritu nielen v rámci cirkevného spoločenstva, ale aj v širšom verejnom živote. Áno, vie sa sporiť s inými, povedzme, s Tomášom Halíkom či rakúskym kardinálom Schönbornom, ale oni pred tou debatou neuhýbajú. Ani on. Demokratická diskusia musí počítať aj s konfrontáciou, nielen s potľapkávaním sa po chrbtoch – či už na jednej, alebo na druhej strane názorového frontu.
Dominik Duka sa však aj za hranicami svojej vlasti stretol s opovrhnutím, ktoré už nie je diskusiou, ale prskaním a znevažovaním názorového protivníka, ktoré je živené neznalosťou. Myslím si, že to nie je ani správne, ani demokratické. Je to skôr pozostatok z dôb, keď sa spoločenská diskusia končila ostrakizovaním súperov, ich stigmatizovaním a verejnou diskreditáciou. Kamenné praniere, tie mrzké stĺpy hanby sú už minulosťou, no tie jazykové s nimi nevymreli. Ostali v našej výbave.
„Skúsme držať opraty pevnejšie: zdivočené kone totiž zvyknú cválať každý inou stranou.“
Za Duku sa teraz postavil aj prezident Miloš Zeman. A ako inak, pustil sa do kritikov razantne: akú dáš, takú dostaneš. Aj on chce napísať pápežovi list, v ktorom ho požiada, aby Duku ponechal v úrade aj napriek nespokojencom, ktorí napísali pápežovi, že v Českej republike cirkev hnedne a Dukovi nie je správne predlžovať mandát. Zeman týchto ľudí označil za „no names“, bezvýznamných ľudí, ktorí nič neznamenajú a nikdy nič nedokázali. Samozrejme, pápežovi to takto v liste len sotva napíše, ale v TV Barrandov si to môže dovoliť. Poniektorých signatárov listu osobne poznám. Vie Zeman o ich hrdinstvách a problémoch, s ktorými zápasia? Nie, jeho zaujímajú len prominenti, tí, o ktorých sa vie, bežní ľudia ho netrápia, pretože nikdy nič podľa neho nedokázali.
Aby bolo jasné, nebránim list skupiny katolíkov, ani by som ho nepodpísal, a ani si nemyslím, že ho bolo treba písať a posielať do Vatikánu. Hádam mi to Honza Bierhanzl, jeden z iniciátorov listu, odpustí. No rovnako si nemyslím, že spôsob, akým bráni Duku (aspoň vo svojej spriatelenej televízii) prezident Zeman, je hodný kardinála a jeho autority.
V českej katolíckej cirkvi sa zjavne čosi deje, čosi, čo sme v nej dlho nevideli, pretože sme ani len netušili, žeby tam vôbec nejaký katolícky aktivizmus bol. Dnes sa ukazuje čoraz viac. A toto vždy vypovedá o fakte, že stojaté vody sa rozčerili. Nemusí to byť zlá správa, len skúsme držať opraty pevnejšie: zdivočené kone totiž zvyknú cválať každý inou stranou.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.