najprv o jednej silnej ilúzii. V náhlom očarení z toho, že slovenská občianska spoločnosť sa zmobilizovala v zápasoch proti korupcii, extrémizmu či za ochranu prírody, sme pozabudli na hlboké ryhy, priekopy a barikády, ktoré tu naďalej máme. Nie, nemyslím tým tentoraz fašistov a antifašistov. Ani tých, čo nosili tesiláky a tých, čo mali zapustené brady a nosili v roku 1989 vyťahané svetre. A dokonca ani tých, čo majú noblesu a tých, čo im slama trčí.
Tentoraz, po búrke reakcií na ocenenia prezidenta pre 25 slovenských a českých osobností, sa opäť jasne ukázalo, že základnou deliacou čiarou je vnímanie štátu. Je štát hodnota sama osebe, bez ohľadu na jeho charakter či režim? Významná časť tejto spoločnosti si myslí, že áno, preto velebia – v duchu tradičného machovsko-husákovského modelu – každého, kto sa podľa nich oň pričinil. Či darebáka alebo slušného človeka, či fašistu, komunistu alebo demokrata. Na tom podľa nich až tak (alebo vôbec?) nezáleží. Hlboko sa mýlia. Štát je iba, obrazne povedané, kus chladného kovu či hliny, hrniec či nádoba. Zmysel mu dáva obsah a zápas oň.
Priznám sa, na oslovenie „bratku“, podobne ako na oslovenie „vedúci“ som alergický. Cítim za tým to našské, odveké „čo sme si, to sme si“. Nože, vypime si, ty si Žid, ja kresťan, ty si liberál, ja konzervatívec, to nevadí, teraz si dáme spolu zopár borovičiek. Potom, neskôr, ťa možno zarežem ako brava či zastrelím, no teraz si ešte môj druh v chľaste. Tento medzičas, táto falošnosť, oddialená nenávisť mi boli vždy odporné. Je to tak trochu východná, sovietska či balkánska mentalita.
„Slová Ľuboša Blaha, nepokrytého marxistu, šéfa parlamentného výboru, sú asi tým najodpornejším, čo z úst ľudí zo Smeru a SNS teraz zaznelo. Prekonáva to aj Antona Hrnka, a to už je čo povedať.“
A presne túto mentalitu, jej oživenie a pripomenutie, cítim teraz, keď čítam podráždené a nenávistné reakcie na ocenenia (najmä) pre Fedora Gála a Martina M. Šimečku. A nejde iba o to, že obaja sú moji priatelia a vážim si ich. Zo skrine slovenských dejín tak náhle vypadli kostlivci a niektorí politici si tak, slušne povedané, kadia sami do úst. Neuplynuli ani tri dni, čo premiér Fico rozumne hovoril v novoročnom príhovore o tom, že by sme si nemali zamieňať vlastenectvo a extrémizmus, a nezdržal sa, keď napadol to, že Kiska udelil vyznamenania tým, ktorí boli (podľa Fica) otvorene proti samostatnosti našej krajiny. Máme donekonečna, do úmoru opakovať, že v roku 1992 uniesol tento štát gang politických výpalníkov, eseročka zvaná Mečiar a spol., a obavy z ich diktatúry boli hlavnou príčinou rezervovanosti či odmietania samostatného Slovenska? Asi áno. No prehliadnuť iróniu situácie, že ocenenie pre ľudí Novembra považuje za „necitlivé až neslušné“ práve Fico ako človek, ktorý si november 1989, ako vieme, ani nevšimol, ako sám v pamätnom rozhovore povedal, to ozaj nejde.
Je to celé podobné, ako keď Ján Čarnogurský, ktorý má bez diskusie veľkú zásluhu na páde Mečiara a mečiarizmu v roku 1998, potom vyhlásil, že Mečiar by ako otec vlasti nemal byť súdený. Tým sám seba dôsledne poprel. Logicky sa treba opýtať: otec vlasti je osobitný živočíšny druh, na ktorý sa nevzťahuje spravodlivosť, ani ak máme dôvodné podozrenie, že stojí za únosom či vraždou?
Poslanec Ľuboš Blaha zašiel ešte ďalej ako Fico. Podsúva nám nehoráznosť, že prezident vraj ocenil tých, čo Slovensko nenávidia a prirovnáva to k symbolike na úrovni Kotlebových šekov na 1488 eur. Tieto slová od nepokrytého marxistu, šéfa parlamentného výboru, sú asi tým najodpornejším, čo z úst ľudí zo Smeru a SNS teraz zaznelo, prekonáva to aj Antona Hrnka, a to už je čo povedať. Blaha tým hlboko urazil Fedora Gála ako človeka židovského pôvodu, ktorý sa narodil v koncentráku. A Blaha je pritom človek, ktorý tu po voľbách v marci 2016 chcel zakladať výbor proti extrémizmu, či čo.
Celé je to možno ešte inak. Už onedlho budú „tie svoje“ štátne ocenenia odovzdávať aj Robert Fico a Andrej Danko. Isto ocenia tých správnych, tých svojich. Bez ohľadu na to, kto to bude, už teraz viem, že Fedor Gál ani Martin M.Šimečka sa nebudú o nich vyjadrovať tak, ako vládni politici teraz o nich. A to bude najlepší dôkaz správnosti Kiskovej voľby.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.