tým prvým, ktorý je pre mňa osobne najmenej pochopiteľný, je fakt, že akýkoľvek Inštitút politiky je dnes fungujúcou značkou. Či už hovoríme o Inštitúte finančnej, environmentálnej, zdravotnej alebo vzdelávacej politiky, jedná sa už tradične o útvar, ktorý patrí k tomu najlepšiemu, čo na ministerstvách možno nájsť. Moderná verejná správa sa bez analýz nezaobíde a verejná diskusia sa skutočne v poslednom čase točila okolo podkladov z verejných inštitútov. Či sú to stále aktuálne lesy z IEP, alebo diaľnice z IFP, zdrojom vecnej diskusie boli práve verejné analytické útvary.
Je preto zarážajúce, že druhý najstarší inštitút padne bez hlbšej diskusie a s úplne mizernými argumentmi na štýl: „zvýšenia kompetencií v centrálnom aparáte“. Čo si pod tým predstaviť, to nevie asi ani samotný autor alebo autorka výroku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.