lenže potom sa niečo stalo. Neviem, či je to kríza stredného veku, ale tento rok mi došlo, že mojím prevládajúcim pocitom by malo byť niečo celkom iné. Vďačnosť. Lebo aj keď je všetko na míle vzdialené od dokonalosti, stále mám byť za čo vďačná, kým som nažive, kým mám rodinu a ľudí, ktorí ma majú radi. Kým mám strechu nad hlavou a čo do úst, dokonca prácu, ktorú robím rada a s pocitom, že má význam.
Až som sa zľakla – keď prestanem byť nespokojná, rezignujem vari na ambície, snahu vylepšovať, posúvať sa ďalej? Zamrznem v uspokojení a nič už nebude lepšie ako predtým, lebo všetko mi bude stačiť také, aké je?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.