predstavte si, že sa na pôde nejakej teologickej fakulty zaoberajú vedci liečivami a spolupracujú s Lekárskou fakultou na biochemickom, medicínskom alebo farmaceutickom výskume. Sci-fi? Ani nie, presne to sa totiž práve deje na Inštitúte sociálneho zdravia (OUSHI) na Teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. A ten výskum vyzerá takto:
Keď sa kedysi povedalo slovo „mikrób“, nejeden v tom videl len zlé, zlé mikróby, ktoré organizmu škodia a ubližujú. Biochemikom chvíľu trvalo, kým aj laikov presvedčili o tom, že mikróby sú aj dobré a naše telo je ich veľkým nositeľom a hostiteľom. Bez nich by bolo po nás. No a teraz podobná situácia, ale s liekmi: vedľajšie účinky liečiv sa nám spájajú väčšinou iba s ich negatívnym vplyvom na organizmus, pretože v príbalových letákoch sú opisované práve takto. No vedľajšie účinky môžu byť aj výrazne pozitívne, čo je prípad, ktorému sa začal venovať Boris Cvek z olomouckého Inštitútu sociálneho zdravia. A vôbec to nie je len nejaké teoretizovanie o vedľajších účinkoch liekov, ale reálne úsilie dospieť k lacnejšej a predsa účinnej liečbe niektorých typov rakoviny.
Ako vzniká liek na liečbu rakoviny? Potrebujete na to zhruba miliardu amerických dolárov a desaťročné testovanie. Potom sa liek dlho chráni patentom a až neskôr sa z neho dajú spraviť generiká. Patentovanie liekov sa robí preto, aby sa neskôr farmaceutickým spoločnostiam pokryli náklady vynaložené na výrobu lieku, čo neraz znamená, že sú takéto lieky enormne drahé. Niektorí pacienti mali to šťastie, že rozšírenie liekov, ktoré potrebovali, zasponzorovali filantropicky uvažujúci ľudia: napríklad keď Svetová zdravotnícka organizácia WHO a nadácia manželov Gatesovcov zafinancovala testy paromomycinu. Ten sa najskôr používal ako antibiotikum, no zistilo sa, že jeho vedľajší účinok dokáže pozitívne vplývať na liečbu smrteľnej leishmaniózy, rozšírenej v Indii, Bangladéši či Afrike. A teraz otázka: Prečo by sme sa nemohli o podobný model pokúsiť aj u nás v Európe pri liečbe chorôb, na ktoré umierame my?
"Aby sa potvrdil tento účinok, bolo by treba teraz liek podrobiť klinickým testom, čo si však žiada nemálo peňazí."
To je priestor, do ktorého Boris Cvek vstúpil. Všimol si niekoľko rozmanitých štúdií, ktoré poukazovali na to, že liek určený na liečbu závislosti od alkoholu, antabus (disulfiram), dokáže pozitívne pôsobiť na niektoré metastazujúce rakoviny. Svojmu výskumu sa Cvek venoval desať rokov. Myšlienky sa chytili aj kolegovia z Lekárskej fakulty UP v Olomouci Martin Mistrík, Jiří Bártek a mnohí ďalší vedci z celého sveta a experimentálne preukázali, že antabus takto funguje v prípade zvierat. Ich výsledkom je aktuálny článok v časopise Nature, ktorý pripravili výskumníci z Lekárskej fakulty spolu s Borisom Cvekom, dnes už členom Teologickej fakulty. Článok ukazuje, čo je príčinou v laboratóriu pozorovanej protinádorovej aktivity antabusu. Aby sa potvrdil tento účinok, bolo by treba teraz liek podrobiť klinickým testom, čo si však žiada nemálo peňazí.
Okrem medicínskej stránky je tu teda v hre aj tá ekonomická a tá je v celom výskume už doménou najmä Teologickej fakulty. Antabus spadá do skupiny takzvaných neziskových liekov (non-profit drugs). O čo ide? Sú to lieky, pri ktorých treba neziskovým spôsobom zaplatiť klinické testy, aby sa mohol sledovať ich účinok u pacientov s nádorovými ochoreniami. Je to podobná situácia ako s paromomycinom, čiže testovanie lieku by sa hradilo z verejných alebo charitatívnych finančných zdrojov. Ak by sa potom potvrdilo, že antabus naozaj lieči určité typy rakoviny, ostal by veľmi lacným liekom, keďže je to staršie liečivo a už nie je patentovateľné.
No, a to je výskum, ktorý sa deje na pôde olomouckej Teologickej fakulty. Podporu ich pilotnému projektu vyjadrilo Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky, ako aj Kancelária WHO v Českej republike, ktorá ako dôvod uviedla „narovnanie liekovej politiky“ vo svete. Spoluprácu na výskume s českými vedcami privítala aj Harvardova univerzita, ktorú bude v projekte zastupovať významný odborník na onkologické ochorenia Vikas P. Sukhatme.
Ak sa zámer Teologickej fakulty v Olomouci a tímu vedcov okolo Borisa Cveka podarí a získajú aj podporu verejnosti, filantropov a politikov, bol by ich pilotný projekt možno malou, no zato dôležitou medicínskou a farmaceutickou revolúciou.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.