väzby na úrovni čelných predstaviteľov vlády a čelných predstaviteľov podsvetia nie sú v tejto krajine nepredstaviteľné. Práve naopak. Málokto si vie napríklad predstaviť, že Vladimír Mečiar nebol ako premiér priamo zaangažovaný v únose Michala Kováča mladšieho a zrejme aj vo vražde Róberta Remiáša. Mnoho ľudí si vie dokonca predstaviť aj to, že obvinenie Pavla Ruska z objednávky vraždy (presnejšie povedané z objednávky mučenia a vraždy) svojej obchodnej partnerky je oprávnené. Sú tieto väzby dávnou minulosťou, alebo z nich niečo pretrváva až do dnešných dní?
Táto úvaha nie je investigatívnym textom, jej ambíciou nie je nič viac, než poskladať niekoľko čriepkov do akejsi nie celkom jasnej mozaiky, ktorá však poskytuje dosť hrôzostrašný obraz. Niektoré z týchto čriepkov pochádzajú od dobre informovaných ľudí, ktorí však z pochopiteľných dôvodov nie sú ochotní hovoriť on-record. Ak napríklad pravá ruka jedného zo slovenských oligarchov povie, že voľakedy mali oligarchovia politikov pod kontrolou, ale dnes už sú niektorí politici takí silní, že sa kontrolovať nedajú, určite vám to nepovie na diktafón. (Túto informáciu som nepočul priamo, dozvedel som sa ju od úplne dôveryhodného novinára, ktorý so spomínaným človekom hovoril.) Ak známy slovenský advokát povie, že dnes je najsilnejším slovenským oligarchom Robert Kaliňák (pričom zjavne myslí nielen finančnú silu, ale aj vplyv v silových zložkách štátu), nemusí to znamenať nič viac, než osobný názor.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.